1. časť - Rýchlik o piatej
"Každá stádovitosť je útočiskom netalentovaných, nezáleží na tom, či sú verní Soloviovovi, Kantovi alebo Marxovi. Pravdu hľadajú iba osamotení jednotlivci a rozídu sa s každým, kto ju nemá dosť rád."
.
"Je niečo na svete, čo si zasluhuje vernosť? Takých vecí je veľmi málo. Myslím, že treba byť verný nesmrteľnosti, tomu druhému, trochu výraznejšiemu názvu života. Treba zachovať vernosť nesmrteľnosti, treba byť verný Kristovi!"
.
"Človek môže byť ateistom, môže nevedieť, či Boh jestvuje a načo, a zároveň vedieť, že nežijeme v prírode, ale v dejinách, a že dejiny v dnešnom chápaní vychádzajú z Krista a Evanjelium je ich zdôvodnením. Čo sú vlastne dejiny? Je to po stáročia trvajúca práca, zameraná na postupné odhaľovanie záhady smrti až po víťazstvo nad ňou v budúcnosti. Preto ľudia objavujú matematické nekonečno a elektromagnetické vlny, preto skladajú symfónie. Postupovať týmto smerom nemožno bez istého zápalu. Tieto objavy vyžadujú od človeka duchovné vybavenie. Látku preň poskytuje evanjelium. Predovšetkým je to láska k blížnemu, táto najvyššia podoba živej energie, ktorá napĺňa srdce človeka a túži vykypieť a vyplytvať sa, a ďalej sú to dve hlavné súčasti dnešného človeka, bez ktorých nemôže existovať, a to je idea slobodnej osobnosti a idea života ako obete. Takéto dejiny starovek nemal. Tam bola sangvinická zvrátenosť ukrutných, kiahňami zrapavených Caligulov, ktorí netušili, aký ničotný je každý zotročovateľ. Tam bola vystatovačná mŕtva večnosť bronzových pomníkov a mramorových stĺpov. Stáročia a generácie si spoločne vydýchli až po Kristovi. Len po ňom sa začal život v potomstve a človek už neumiera vonku pod plotom, ale v dejinách, uprostred práce zasvätenej víťazstvu nad smrťou, umiera sám zasvätený tejto téme."
Boris Pasternak: Doktor Živago
"Každá stádovitosť je útočiskom netalentovaných, nezáleží na tom, či sú verní Soloviovovi, Kantovi alebo Marxovi. Pravdu hľadajú iba osamotení jednotlivci a rozídu sa s každým, kto ju nemá dosť rád."
.
"Je niečo na svete, čo si zasluhuje vernosť? Takých vecí je veľmi málo. Myslím, že treba byť verný nesmrteľnosti, tomu druhému, trochu výraznejšiemu názvu života. Treba zachovať vernosť nesmrteľnosti, treba byť verný Kristovi!"
.
"Človek môže byť ateistom, môže nevedieť, či Boh jestvuje a načo, a zároveň vedieť, že nežijeme v prírode, ale v dejinách, a že dejiny v dnešnom chápaní vychádzajú z Krista a Evanjelium je ich zdôvodnením. Čo sú vlastne dejiny? Je to po stáročia trvajúca práca, zameraná na postupné odhaľovanie záhady smrti až po víťazstvo nad ňou v budúcnosti. Preto ľudia objavujú matematické nekonečno a elektromagnetické vlny, preto skladajú symfónie. Postupovať týmto smerom nemožno bez istého zápalu. Tieto objavy vyžadujú od človeka duchovné vybavenie. Látku preň poskytuje evanjelium. Predovšetkým je to láska k blížnemu, táto najvyššia podoba živej energie, ktorá napĺňa srdce človeka a túži vykypieť a vyplytvať sa, a ďalej sú to dve hlavné súčasti dnešného človeka, bez ktorých nemôže existovať, a to je idea slobodnej osobnosti a idea života ako obete. Takéto dejiny starovek nemal. Tam bola sangvinická zvrátenosť ukrutných, kiahňami zrapavených Caligulov, ktorí netušili, aký ničotný je každý zotročovateľ. Tam bola vystatovačná mŕtva večnosť bronzových pomníkov a mramorových stĺpov. Stáročia a generácie si spoločne vydýchli až po Kristovi. Len po ňom sa začal život v potomstve a človek už neumiera vonku pod plotom, ale v dejinách, uprostred práce zasvätenej víťazstvu nad smrťou, umiera sám zasvätený tejto téme."
Boris Pasternak: Doktor Živago
No comments:
Post a Comment