Politický dôstojník z vedenia strany rečnil. Stál na pódiu, nad ktorým visel obraz führera, a vysvetľoval im, že teraz, keď idú do vlasti, majú veľkú zodpovednosť. O veciach na fronte sa nesmú vyjadrovať. /.../ Mlčanie je najdôležitejšie. /.../ Vojnu vedie führer; on vie, čo robí. Situácia je skvelá, Rusi už-už vykrvácajú; mali neslýchané straty a pripravuje sa protiútok. Zásobovanie je prvotriedne, duch jednotiek vynikajúci. /.../
Potom pozmeneným tónom vysvetlil, že führer napriek svojim nesmiernym starostiam bdie nad všetkými vojakmi. Rozhodol, že každý dovolenkár má do vlasti ako dar priniesť balík. Na tento cieľ sa im vydá balík jedla. Má sa odovzdať príbuzným doma ako dôkaz, že sa jednotky majú vonku dobre a môžu dokonca prinášať dary. Kto balík cestou otvorí a zje, bude potrestaný. Kontrola v stanici určenia to zistí.
/.../
"Dovolenkári do Porýnia, tri kroky vpred!"
Pred rad vypochodovalo niekoľko ľudí. "Dovolenka do Porýnia bola zarazená," vysvetlil dôstojník. Obrátil sa k najbližšiemu: "Kam chcete miesto toho?"
"Do Kolína."
"Veď som práve povedal, že Porýnie bolo uzavreté. Kam chcete miesto toho?"
"Do Kolína," povedal muž nechápavo. "Som z Kolína."
"Nemôžete do Kolína, nerozumiete tomu? Do ktorého iného mesta chcete cestovať?"
"Do nijakého iného mesta. V Kolíne mám ženu a deti. Bol som tam zámočníkom. Dovolenku mám vystavenú do Kolína."
"To vidím. Ale tam nemôžete cestovať. Veď rozumejte konečne! Kolín je predbežne pre dovolenkárov uzavretý."
"Uzavretý?" spýtal sa bývalý zámočník. "Prečo?"
"Zbláznili ste sa človeče? Kto sa tu má právo vypytovať? Vy alebo úrady?"
.
... Pozrel na koľajnice. Viedli do vlasti, do istoty, tepla, očakávania, do mieru, do jediného, čo ešte ostalo. /.../
"Dovolenka," povedal muž z Kolína trpko. "To je moja dovolenka? Čo teraz?"
Ostatní na neho pozreli a už neodpovedali. Bolo to, akoby sa uňho zrazu prejavila nejaká utajená choroba. Bol nevinný, ale zdal sa im podivne poznamenaný, a nebadateľne od neho ucúvli. Boli radi, že to nepostihlo ich, ale ani sami si ešte neboli istí - preto od neho ustupovali. Nešťastie bolo nákazlivé.
/E. M. Remarque - Čas žitia a čas umierania/
No comments:
Post a Comment