"Miest, ktoré si nemôžeme udržať, sa vzdávame. To sa človek naučí ako vojak."
.
... poznávanie a oznamovacia schopnosť boli z nich vymazané; v anonymnej bdelosti sledovali niečo, čo nemohli vidieť: čo mohlo byť dunením, čo mohlo byť smrťou. Neboli už natoľko malé, aby necítili nebezpečenstvo, a ešte nie natoľko staré, aby predstierali neužitočnú odvahu. Boli čulé a bezbranné a odovzdané.
Graeber zrazu zbadal, že také neboli len deti; aj oči ostatných sa uberali tou cestou. Tváre a telá boli tiché; načúvali, a neboli to len uši, čo načúvali - boli to aj dopredu naklonené plecia, stehná, kolená, podopreté ramená a ruky. Načúvali nehybne a len oči sledovali hluk, akoby počúvali nepočuteľný rozkaz.
Potom pocítil strach.
.
"Človek sa nikam nemá vracať. Tak, maj sa dobre, Ernest! Máme krátky, slávyplný život, čo?"
"Áno, Ľudovít. Strava zadarmo, pobyt v cudzine a štátny pohreb."
.
... dva sprievody mŕtvych uzavreli východ. Ešte raz sa obzrel. Kňazi sa modlili nad hrobmi, príbuzní a priatelia stáli pri čerstvých hŕbkach, páchlo tu po zvädnutých kvetinách a vyhádzanej hline, vtáci spievali, procesia hľadajúcich putovala ďalej popri múroch, hrobári švihali svojimi čakanmi v polovykopaných jamách, kamenári a pohrební agenti sa túlali hore-dolu - miesto smrti sa stalo najľudnatejším na svete.
.
"... Človek môže byť zodpovedný iba za to, čo sám urobil. A aj to len vtedy, keď to nerobil na rozkaz."
"Ak strieľame rukojemníkov, hovoríme opak - že oni sú zodpovední za to, čo spravili iní."
"Strieľal si rukojemníkov?" spýtal sa Binding a so záujmom sa obrátil.
Graeber neodpovedal.
"Rukojemníci, to sú výnimky, Ernest, núdzové prípady."
"Všetko sú núdzové prípady," vyhlásil Graeber trpko.
"Myslím, všetko, čo robíme my sami. Nie, pravdaže, čo robia iní. Keď bombardujeme nejaké mesto, je to strategická nevyhnutnosť; keď to robia iní, je to podlý zločin."
"To je ono! Konečne rozmýšľaš správne!" Alfonz pozrel na Graebera prefíkane zboku a trochu sa usmieval. "Tomu sa vraví moderná politika. Správne je to, čo prospieva nemeckému národu, povedal ríšsky minister spravodlivosti. A ten to predsa musí vedieť! My konáme len svoju povinnosť. My nie sme zodpovední."
.
/E. M. Remarque - Čas žitia a čas umierania/
No comments:
Post a Comment