Tuesday, February 23, 2010


VTÁK NA JEDNEJ NOHE
(správa o zime)


Večer brešú psy; napriek tme si predstavuješ, ako sa im parí z papúľ, hoci bez svetla je aj para čierna.
Zima skracuje dni a zrýchľuje čas.
*
Pot po láske: po celom tele akoby si bol potiahnutý tenkou vrstvičkou horúceho ľadu. V noci opäť nasnežilo. A súlož je vypúšťanie pary.
*
Vonku namiesto snehu padá kryštálový cukor...
Začína sa útek dní: zrazu sú fuč.
*
"Topolí sa ti."
Adam prikývne.
"Utíš ma," povie Škorica.
"Ako?"
"Tichučko spolu ležme."
Ale potom priateľsky podá ruku jeho stoporenému vtákovi; druhou mu ukáže cestu.
"Teší ma," povie Adam.
*
V kríkoch šomrú uzimené vrabce.
*
V studenom povetrí lepšie počuť ranné brechanie psov.
Mráz drží vzduch na uzde, bez pohybu, zvuky letia priamo, bez chvenia. Na nebi sa v hmle kolíše vanilkový rožok mesiaca. Začína rásť.
Nízke slnko nad ulicou ťahá za električkami zlaté nite koľajníc.
*
... keď spíme a okolo nás sa pomaly míňa noc, niekde inde, tou istou rýchlosťou , mizne deň; práve tam je hlboké svetlo našej noci.


/Dušan Dušek/

No comments:

Post a Comment