Peter Repka: Severania v mraze (1962-1964)

Prší, široko prší, jar je raj

DANÁ JE PRIĽAHLÁ ODVESNA
uvedomuješ si
Dana už dlho nie je priľahlá

Prší do slov ako do vlasov
Symboly gréckej abecedy sa skrúcajú
ako hady

Prší, široko prší
keď zmokne parabola
vyhasne
jej ohnisko

/1962/


Poprava

Vrátnik so zamknutou tvárou a nohami ako kľúče
sa pýtal, či mi nemá priniesť husle
a prilíciť

(Noc Šero Zastrelený mesiac)
Zostane čím som sa zaoberal
čím dusil
A musím všetko prespať
zlé skutky
ktorých je ako železa
na mrežiach

DOBRÚ NOC
povedal vrátnik jednoducho
NETREBA NA TO MYSLIEŤ

(Slnko)
Kurník šopa
teda už raňajší rýchlik na moste

a podpísal som sa na omietku k ostatným
Zajtra sa bude maľovať
Cítiť tu vápno


Muži na ceste

A nepoužijú už pitralón po holení
v dvadsaťstupňovom mraze ako bankoví úradníci
na trakoch
zavesení

HOROLEZECKÁ STENA EIGER, ŠVAJČIARSKO

Vietor začína dorážať
bielymi prstami od snehu
si ťaháme prikrývku na hlavu

Človek priviazaný na zaseknutom čakane
udiera o Alpy
Srdce zvonu

TRI DNI ICH VIDELI KOLEMBAŤ SA

Tí hore
A čo si počnú bez anjelov
na stene
Ó mŕtvi a dokonale zaistení

Tak si vyzváňaj svojej smrti!