11. časť - Lesné vojsko
"Po prvé, idei všeobecného zdokonaľovania v pooktóbrovom ponímaní ma nenadchýnajú. Po druhé, to všetko má ešte ďaleko od uskutočnenia, a už len samo mudrovanie o tom sa zaplatilo takým morom krvi, že hádam cieľ neposväcuje prostriedky. Po tretie, a to je hlavné, keď počujem o pretváraní života, strácam vládu nad sebou a upadám do zúfalstva.
Pretváranie života! Tak môžu uvažovať ľudia, ktorí sú možno svetaskúsení, ale vôbec nepoznajú život, neprecítili jeho ducha, jeho dušu. Život je v ich ponímaní hruda surového materiálu, nezušľachteného ich dotykom, ktorý si vyžaduje ich spracovanie. Lenže život niekdy nie je materiálom, hmotou. Život, ak chcete vedieť, je neprestajne sa obnovujúca, večne sama seba pretvárajúca podstata, on sám sa večne mení a pretvára, on sám je čosi neporovnateľne vyššie ako naše obmedzené teórie." (Jura)
.
Jurij Andrejevič mal od malička rád večerný les presvietený zorami. (...) Ten predobraz z mladosti, ktorý sa v každom človeku vytvára na celý život a potom sa mu navždy vidí jeho vnútornou tvárou, jeho osobnosťou, prebúdzal sa v ňom v celej prvopočiatočnej sile a nútil prírodu, les, večerné zore a všetko viditeľné, aby sa premieňalo na podobu dievčaťa, tiež prvopočiatočnú a univerzálnu. Lara! - zavrel oči a zašeptal, alebo tak v duchu oslovil celý svoj život, celý boží svet, celý slnkom ožiarený priestor, ktorý sa pred ním rozprestieral.
12. časť - Jarabina v cukre
"Tvoj protest na nich nezapôsobí. Nepochopia ťa títo novodobí opričníci, títo majstri kati z novej mučiarne. Ale neklesaj na duchu. Dejiny všetko zhodnotia."
Boris Pasternak: Doktor Živago
"Po prvé, idei všeobecného zdokonaľovania v pooktóbrovom ponímaní ma nenadchýnajú. Po druhé, to všetko má ešte ďaleko od uskutočnenia, a už len samo mudrovanie o tom sa zaplatilo takým morom krvi, že hádam cieľ neposväcuje prostriedky. Po tretie, a to je hlavné, keď počujem o pretváraní života, strácam vládu nad sebou a upadám do zúfalstva.
Pretváranie života! Tak môžu uvažovať ľudia, ktorí sú možno svetaskúsení, ale vôbec nepoznajú život, neprecítili jeho ducha, jeho dušu. Život je v ich ponímaní hruda surového materiálu, nezušľachteného ich dotykom, ktorý si vyžaduje ich spracovanie. Lenže život niekdy nie je materiálom, hmotou. Život, ak chcete vedieť, je neprestajne sa obnovujúca, večne sama seba pretvárajúca podstata, on sám sa večne mení a pretvára, on sám je čosi neporovnateľne vyššie ako naše obmedzené teórie." (Jura)
.
Jurij Andrejevič mal od malička rád večerný les presvietený zorami. (...) Ten predobraz z mladosti, ktorý sa v každom človeku vytvára na celý život a potom sa mu navždy vidí jeho vnútornou tvárou, jeho osobnosťou, prebúdzal sa v ňom v celej prvopočiatočnej sile a nútil prírodu, les, večerné zore a všetko viditeľné, aby sa premieňalo na podobu dievčaťa, tiež prvopočiatočnú a univerzálnu. Lara! - zavrel oči a zašeptal, alebo tak v duchu oslovil celý svoj život, celý boží svet, celý slnkom ožiarený priestor, ktorý sa pred ním rozprestieral.
12. časť - Jarabina v cukre
"Tvoj protest na nich nezapôsobí. Nepochopia ťa títo novodobí opričníci, títo majstri kati z novej mučiarne. Ale neklesaj na duchu. Dejiny všetko zhodnotia."
Boris Pasternak: Doktor Živago
No comments:
Post a Comment