Monday, July 06, 2009

Dylan Thomas

Twenty-Four Years

Twenty-four years remind the tears of my eyes.
(Bury the dead for fear that they walk to the grave in labour.)
In the groin of the natural doorway I crouched like a tailor
Sewing a shroud for a journey
By the light of the meat-eating sun.
Dressed to die, the sensual strut begun,
With my red veins full of money,
In the final direction of the elementary town
I advance as long as forever is.
...

Štyriadvadsať rokov

Štyriadvadsať rokov pripomína mi slzy mojich očí
(Pochovávaj mŕtvych zo strachu, že by sa ťažko vliekli do hrobu.)
V klenbe lona som sa krčil ako krajčír
ktorý si šije rubáš na cestu
pri svetle mäsožravého slnka
Vyobliekaný na smrť, začul som operu zmyslov, červené žily mám plné mincí
v záverečnom smere k prvotnému mestu
kráčam tak dlho, až je to naveky.
   

(by Dylan Thomas,
preklad J. Stacho a J. Vašek)

No comments:

Post a Comment