Snow Cherries from France

Živjó, Schrödingerova mačka, živjó!


Dedo vravieval:

Naraz môžes snívať veľa snov

ale prebudíš sa len v jednom z nich.



Odvážni nespia

no aj tak

sa každé zrnko kávy pred smrťou

triaslo

než sa potajomky

zosypalo



do váhania



že kočovníci sú len

zvetraná spomienka

sú rozšírené zreničky

sú vlci



ale ručičky na kompasoch



nie

a

nie



sa prestať vykrúcať



že nemožné siaha len

kúsok za jednoznačnosť



no ja podladím cikády

zmotám sa tuhšie do zažlnutých kalendárov

aby som nemusel



otvoriť veko...



a káva bude naďalej

rozvoniavať

horko

ako sny mladých



prežije len starý dom



pri dome záhrada



na záhrade maringotka



a tam kdesi...



...kolesá.




Turínsky zelený obrus


Vždy keď lámem chlieb

nadávam na Holdena

- že to zmrvil

a hodil flintu do žita



Pred kerberom kríva sova

na vybíjanú s ISO dospelosti

jedna nula pre život

a ďalšie za dverami



chcem hrať odznova

počúvať punk a srať na žiletky

zmeškať prvú

bozkávať druhú



rebelovať.



stany zhoreli, Muškát zavreli

striháme si vlasy

abonujeme dospelosť

a banujeme

ryjeme

nosom do Möbiovej pásky.



To aby sme sa raz mohli pohoršovať

nad zajtrajšou mládežou

v kancelárii obesiť sa na kravate

a hulákať

PUNK´S NOT BREAD




Touché !


Keď sa aj tapety

pietne klaňajú otázkam

pre nepočujúce slúchadlá



a zaprášený sporák

už vyvesil záplavu



zašepkáš; vraj

som sa iba

ocitol

v nesprávnom čase

na nesprávnej strane čepele





vypúšťam z okna krištáľové pávy

vysmiať sa, a potom

prasknúť



o dlažbu



veď som im to

vrátil

všetko to vlhké perie z vankúša



opieram si krk o tvoje ostrie

a

chce sa mi

nad tým všetkým

len pokrútiť hlavou



a spoza plota naďalej štekajú bohovia



ich za nás babky škrtia ružencom

veď preto

si užehnali ruky po lakte



aby nakoniec vyryli

do zlepených tajomstiev



že ak vás niekedy

rozhodí

nerozhodnosť



priznajte si svoje víno

a možno

nájdete opustenie

Koyaanisqatsi vo štvrtom páde



Mám rád vetu, čo má hlavu aj tŕň,
ktorá
padá vždy po daždi,
otvára úsmevy na tvárach studených...
a vôbec,
znie tak smiešne poeticky
ako keď ma pribíjaš na krížovku
prekladám ťa do svojho jazyka
v mierne vlhkom podnebí
ale stále neviem vyláskovať tvoje meno
budem teda hľadať Cestu;
v Indii si kúpim od neznámeho teológa
višňu
a vrabce káravo zakročia,
vyťahajú ma za slovíčka,
pohrozia, že si to odskáčem
lebo som vraj
neveryhodný

*
/Radan Furiel