Dušan Dušek - Vták na jednej nohe

AKO VŽDY S OBDIVOM: PRÍCHOD

Po dvadsiatich štyroch hodinách zvoní telefón. Hlási sa Škorica. Vracia sa zo služby v nemocnici.
Adam dostane otázku: "Z postele?"
"Z kúpeľne."
"Prepáč," povie Škorica. "Chcela som ti len odkázať, že na jazierku pri nemocnici sa jedna labuť učí lietať - a nie som to ja."
Hovorí si: buď k nej dobrý.
Škorica sa po príchode domov rýchlo osprchuje a schne v župane.
"Už nesmrdím služobným tajomstvom."
Na každú nohu si dá inú ponožku.
"Bože, Adam, ako je s tebou doma dobre," hovorí. "Nebude ti vadiť takáto ponožková pestrosť?"
"Nebude."
Aj to ju poteší.


NOVINKY

Adam mal zvláštny zážitok, zvláštne milostný, pozeral do očí žene, ktorá kojila dieťa.
Adamov sused mal psa, malú fenku, o ktorej vždy s láskou hovoril: "Čím neskôr prídem domov, tým radostnejšie ma víta - na rozdiel od mojej ženy."
Adam si raz ráno vymyslel a zapísal krátku vetu: pravda je nešťastný človek.
Adamovi jeho žena Škorica povedala: "Všade, kam sa pozriem, niečo je."
Adam sa tešil z vety starého dedka: "Dobrý deň, dobrý deň, suchý ňúter, mokrý ven."
Adam zistil, že výslovnosť je vlastne opracovávanie slov: láskaním a prácou jazyka na podnebí úst.
Adam si prisvojil vetu svojho kamaráta Alina: "Som len o dva roky mladší ako hnedé uhlie."
Adam počul kúsok rozhovoru dvoch chlapov. Vlastne iba jednu vetu. Obaja boli plešatí. A ten kúsok znel: "Mišo, Mišo, ty darmo vyzeráš ako donchuan, keď ti nestojí."
Adam si raz večer vymyslel a zapísal ďalšiu krátku vetu: nikto nestihne dokončiť svoj život.
Adamova babka v nemocnici povedala: "Pani doktorka, keď zomriem, nežalujte to na mňa."
Adam sa spýtal susedovho syna - čo je nového? Chlapec sa zamyslel a po chvíli odvetil: "Všetko po starom."


AMOR

Škorica nakukla pod paplón a preľakla sa: "Niekto tu je."
Potom začudovane povedala: "Ešte pred chvíľou tu nikto nebol - a teraz tu vykukuje."
A ešte povedala: "Mieri do neba."
Prikývla si: "Tam idem."
A dodala: "Zomrieť."