Výraz „desivá banalita zla“ použila filozofka Hannah Arendtová až v poslednej vete knihy o procese s nacistickým zločincom Adolfom Eichmannom v roku 1961. Nebolo to nijaké monštrum, ale konformný človek s rešpektom voči autoritám. Nie Hitler či Stalin, ale milióny Eichmanov, ľudí ako my, opakovane otvárajú cestu zlu.
Prvou a pochopiteľnou reakciou čitateľa takýchto úvah je pohoršenie. „Ja?“ opýta sa zrejme každý a dodá: „Nikdy! Mám predsa morálne zásady, svedomie, vieru v Boha.“ Budete sklamaní. Nič z toho vám nepomôže. (čítať ďalej)
Andrej Bán: Banálne (a iné) zlo
*
"Ako sa z nemeckého národa, tvorcu skvelej kultúry, mohla stať banda vrahov? Zimbardo bol jedným z tých, ktorí ukázali, že niečo podobné by sa mohlo stať hocikde, hocikedy a hocikomu. Evolúcia nás vybavila viacerými vlastnosťami. Konformitou – ľudia robia väčšinou to, čo vidia robiť iných okolo seba – a rešpektom k autorite. Tieto vlastnosti, ktoré nám umožňujú žiť a spolupracovať, pritom môžu za istých podmienok spustiť genocídne správanie." (Egon Gál)
.
.obvykle sa utiekame k démonizovaniu páchateľov. Experimenty však ukázali, že za výnimočným zlom teda nemusia byť výnimočne zlí ľudia.
"Nočnou morou týchto experimentov je, že ukázali, čoho všetkého je človek schopný. Zygmunt Bauman pod dojmom týchto experimentov napísal, že najdeprimujúcejším poučením z holokaustu nie je to, že to môžu robiť nám, ale že by sme to mohli robiť aj my iným. To podľa mňa to prehnal, nie každý by to dokázal. V spomínaných experimentoch sa vždy našlo okolo dvadsaťpäť percent ľudí, ktorí sa odmietli podriadiť tlaku väčšiny, prípadne odmietli rešpektovať autoritu, ak mali pocit, že sa koná niečo zlé. Myslím, že prvý krok na ceste do pekla je, keď začnete násilie zdôvodňovať nejakými „vyššími“ hodnotami, alebo záujmami. Napríklad národom, náboženstvom alebo geopolitickou situáciou." (Egon Gál)
.
"Konformný človek je mimoriadne adaptabilný tvor. Dokáže sa úspešne prispôsobiť každému režimu, aj demokracii. V každej populácii existuje okolo pätnásť až dvadsať percent ľudí ochotných páchať etnické, rasové alebo nejaké iné kolektívne násilie a rovnaké percento ľudí ochotných brániť obete násilia. Zvyšní sú takzvaní „bystanders“, teda ľudia, ktorí priamo násilie nepáchajú, ani mu však nekladú aktívny odpor. Do ktorej z týchto skupín človek patrí, nezávisí ani natoľko od toho, či je veriaci, alebo ateista, nezávisí to ani od jeho vzdelania alebo IQ. Podľa Stevena Bauma, ktorý tieto pozorovania publikoval, to závisí v prvom rade od morálnej zrelosti človeka. Potenciálni páchatelia sú väčšinou morálne nezrelí ľudia, u ktorých kolektívna identita (etnická, národná, náboženská) prevláda nad tou osobnou. U potenciálnych záchrancov je to naopak. Väčšinu v každej spoločnosti tvoria takí tí konformisti, ktorí priamo nepáchajú násilie, no ani sa mu priamo nepostavia na odpor, ak sa náhodou stanú jeho svedkami. Práve oni tvoria prostredie, ktoré rozhoduje o tom, či potenciálni páchatelia dostanú svoju šancu, alebo nie." (Egon Gál)
(Rozhovor s filozofom Egonom Gálom o morálnych inštinktoch a lojalite k skupine, ktorá ide za hranice páchania zla.)
einverstanden
ReplyDelete