14. časť - Opäť vo Varykine
"Nenadarmo stojíš na konci môjho života, môj tajný, zakázaný anjel, pod nebom vojen a povstaní, ako si sa kedysi vynorila na jeho začiatku pod pokojným nebom detstva." (Jura Lare)
.
"Sme v rozdielnej situácii. Tebe sú krídla dané na to, aby si na nich lietal nad oblaky, a mne, žene, na to, aby som sa chúlila k zemi a prikrývala nimi holíča pred nebezpečenstvom." (Lara Jurijovi)
.
Vzájomný vzťah síl usmerňujúcich tvorbu je akoby postavený na hlavu. Prvenstvo nemá človek a stav jeho duše, ktorý chce vyjadriť, ale reč, ktorou ho chce vysloviť.
.
Hoci bol ešte deň a celkom vidno, doktor mal pocit, že stojí neskoro večer v tmavom lese svojho života. Taký mrak mu sadol na dušu, tak mu bolo smutno. A nový mesiac žiaril pred ním takmer vo výške jeho tváre ako predzvesť rozlúčky, ako obraz osamotenosti.
.
"Tolstoj nebol dôsledný vo svojich úvahách, keď upieral Napoleonovi, vládcom, vojvodcom úlohu iniciátorov. Mal na mysli to isté, ale nedopovedal to celkom jasne. Dejiny nikto nerobí, nevidieť ich, ako nikto nevidí rásť trávu. Vojny, revolúcie, panovníci, Robespierrovia, to sú organickí podnecovatelia dejín, ich kvasinky. Revolúciu robia aktívni ľudia, jednostranní fanatici, géniovia sebaobmedzovania. Za niekoľko hodín alebo dní zvrhnú starý režim. Prevraty trvajú týždne, maximum roky, ale duchu obmedzenosti, ktorý prevrat spôsobil, klaňajú sa potom ľudia celé desaťročia, stáročia ako sviatosti."
.
"Umenie vždy slúži kráse a krása je šťastie z tvaru, tvar je zase organický kľúč jestvovania, tvar musí mať všetko živé, aby mohlo jestvovať, a teda umenie, aj tragické, je rozprávanie o šťastí z jestvovania."
Boris Pasternak: Doktor Živago
No comments:
Post a Comment