Peter Repka: Rugby

Ukončenie istého spôsobu života



1
Chodíme s hlavou medzi rukami, hladní,
unavení, všivaví, áno.

2
Bojím sa jedného chlapca, píše mi listy
a je mi, povedala, z toho divne.
Požičaj mi, pýtal som, rúž.
Na topánku ti nakreslím červenú čiaru,
po ktorú sa môžeš ponoriť do blata.

4
Opäť zaspávam v parkoch.
Sučina, suka. Šupina
vykrikuje do tmy.

5
Dušan mi písal z basy. je trochu cvok.
Zabil ju
a celú noc si jej vlasmi utieral slzy.

6
On, ktorý pred nami vysieval
a semeno klíčilo na železe
ako jablko v kolenách chromých psov
alebo lode v predstavách debilných chlapcov.
On, ktorý sa neprebral,
a prosili sme ho.

7
Nepribližuj sa k dverám.
Nik nezvoní.
Vápno zovreté do tvárí
v kuchyni,
tiekol tyrkysový plyn.
(Po kolená v plyne
s kúpacou čiapkou
na hlave plávať.)

8
Bruchaté rybky žiaroviek,
za chvost chytené,
oči pália.

Aj ja som zabil
jeden zo svojich životov.

9
Zas som sa priplietol medzi tých, čo dostávali
stravu,
z polievky sa dymilo.
Tak to ty, pristúpila si k mojej plechovej tácni
so zvyškami
kapusty, si ma včera bozkával
(ukladal svoj jazyk na môj).
Nepamätám si, Schátralá, čo bolo včera, iba
hnusný
červený alkohol, po ktorom sa čkalo ako
benzínovej pumpe,
a dievča, ktorému sa ako špirála zlomila
predkolenná kosť.
Tak to ty, pristúpila si, tak to ty...
Nie, Schátralá, nie.

10
Žúr.
Namierila si do úst
červený prúžok,
rúž.

10
Spali sme.
Nikdy nám nebolo dosť.

10
Po dvoch na lôžkach kŕčovite sa objímali,
aby si vzájomne pomohli zomrieť.

10
Aký vták si založil hniezdo v popolníku?
Aký vták zomrel od smútku na ohorkoch detí?

9
Smiem ťa pohladiť, Schátralá?
Nie, ako
môžeš, ako môžeš, vyčítala mi a bála sa nie o seba,
ale o mňa, aby som sa nezmenil v jej očiach, ako
môžeš,
keď si tak hovoril
o láske?

(Ale to stým nesúviselo.)

12
V západe slnka s trasúcimi sa nohami medzi
štrkom riečiska
a praskajúcimi bodliakmi a kameňmi plochými
ako rybie šupiny
sušené nad pecou. V strede rieky kostra koňa
ako sadrová socha.

Len trocha sa napiť,
spáliť si jazyk o rybie kamene.
Tak ideme ďalej.

9
Svoju prvú dušu ti podávam
a druhá kvíli, keď od prvej odídeš.

12
Otče náš, ktorý si na nebesiach,
kľačali drevorubači
a celý les horel.

V tme a zmätku za poplachu
bežia
oproti sebe
so žiariacimi acetylénovými horákmi v rukách,
začínajú si vypaľovať oči.
Tak idem ďalej.

13
Listy, ohorené listy
prikladať si na oči a na čelo.
Prehovárať sa: Nebolí ma hlava.

15
Tí, čo kreslia na chodník.
Hlavy sklonené v prachu dňa, zhorknuté,
lúčim sa s vami,
idiotskí chlapci, ktorí ste sa pýtali,
kedy pôjdem na operáciu,
kedy sa začne hádzaná,
kedy vojak vystrelí z kvetu,
cvoci zvedaví
(s ohorkami za manžetami)
na poschodový vlak
k meteorologickým staniciam lásky
na rázcestiach.

16
Môj Bože,
bežec opitý.
Za pár korún
predal som atlétku z Trenčína:
básnik, šprcko a šrac.

18
Až v slepote
sadáš za volant.
Napravo. Naľavo. Nič.
Štartuješ.

19
Dali ti kvety, Allen?
Pred dverami kľačal,
do rohožky plakal:
kat sôch,
hudobník mosadze,
plačka recepcií.
Nevieš sa túlať, Allen.
Kybernetes s paličkou bielou,
jedkáš si čokoládku v zúfalstve.

17
Túžba zhodiť telefón,
aby vybuchli hlasy:
A to, kvílil som, to, že som
hladný.

A to, že, kričal som, celý život
píšeš do stroja
a papier je chladný a nehorí,
chripel som.
To má zmysel?

9
Prešla mi prstom po čele
a povedala:
Chlorid sodný.

1
Sadli sme si na stoličku.
Obložili sme sa magnetmi.





* * *


Poď, postavíme vežu Robinsona Jeffersa,
budeme bežať okolo,
tlieskať,
držať sa za ruky
a mať deti.

Poď.
Svätá.
Vieš sa úžasne bozkávať.

Odrazu
nič, len skaly a prach.
Vietor donáša
o požiari tráv.