"Najrozumnejšie sa vlastne správali chudobní, jednoduchí ľudia; vojnu od začiatku pokladali za nešťastie, zaťiaľ čo lepšie situovaní boli od radosti celí bez seba, hoci si mohli skôr uvedomiť jej následky."
.
"Boli pre nás predstaviteľmi autority, a s pojmom autority sa v našich mysliach spájal väčší rozhľad a humánnejšie vedomosti. Lež prvý mŕtvy, ktorého sme videli, toto presvedčenie narušil. Spoznali sme, že naša generácia bola čestnejšia ako ich, prevyšovali nás iba frázami a šikovnosťou. Prvá bubnová paľba nás vyviedla z omylu a pod ňou sa zrútil svetonázor, ktorý nám vštepovali. Zatiaľ čo oni písali a rečnili, my sme videli lazarety a umierajúcich - zatiaľ čo oni službu štátu povýšili na to najväčšie na svete, my sme už vedeli, že strach pred smrťou je väčší."
.
"...vieme, že sme zvláštnym, zádumčivým spôsobom zosuroveli, hoci už ani z toho nie sme často smutní. Aj keby Muller rád vlastnil Kemmerichove čižmy, neznamená to, že ho ľutuje menej ako niekto, čo by sa od žiaľu na to neodvážil ani pomyslieť. (...) Stratili sme zmysel pre iné súvislosti, lebo sú neskutočné. Pre nás platia fakty, tie sú dôležité. A dobré čižmy sú vzácne."
.
"Vojenský výcvik trval desať týždňov a pretvoril nás dôkladnejšie ako desať rokov školskej dochádzky. Učili nás, že vyleštený gombík je dôležitejší než štyri zväzky Schopenhauera. Spočiatku začudovane, neskôr zatrpknute a nakoniec ľahostajne sme zistili, že dôležitejší je kartáč a nie duch, systém a nie myšlienka, dril a nie sloboda. Dali sme sa na vojnu z oduševnenia a dobrovoľne, urobili však všetko, aby to z nás vytĺkli. Po troch týždňoch sme pochopili, že vyšnoraný poštár má nad nami väčšiu moc, ako predtým naši rodičia, vychovávatelia a všetka kultúra od Platóna až po Goetheho."
No comments:
Post a Comment