Friday, July 31, 2009
Thursday, July 30, 2009
Štyri dni
Láska ako synonymum inšpirácie
obmyla mi usmiate ruky
a tisíc odpovedí túžim dostať hneď
na tisíc otázok ktoré nikdy nepoložím
Veď aj tak
všetko viem
Každý deň o odpoveď
múdrejšia
Zajtra viac tvoja
ako dnes
Smeješ sa môjmu gýču
Ako dobre som ťa spoznala
za štyri novembrové dni
Si obyčajný, obyčajný
Ako dobre...
nie ako boh
a preto v teba verím
Ach ako rada by som ťa
Mala
Neprestaň ma
nechcieť
a ja ťa neprestanem
chcieť
Láska ako synonymum inšpirácie
obmyla mi usmiate ruky
a tisíc odpovedí túžim dostať hneď
na tisíc otázok ktoré nikdy nepoložím
Veď aj tak
všetko viem
Každý deň o odpoveď
múdrejšia
Zajtra viac tvoja
ako dnes
Smeješ sa môjmu gýču
Ako dobre som ťa spoznala
za štyri novembrové dni
Si obyčajný, obyčajný
Ako dobre...
nie ako boh
a preto v teba verím
Ach ako rada by som ťa
Mala
Neprestaň ma
nechcieť
a ja ťa neprestanem
chcieť
Wednesday, July 29, 2009
Tuesday, July 28, 2009
Peter Repka: Rugby
Zlatá brána otvorená,
zlatým kľúčom podoprená.
Lavíny
Veslár Ctibor pri návrate na chatu tvrdil,
že Tatry sú zo sopky, lebo hore, v hlbokej
škáre medzi skalami, uniká oheň.
Tiež videl kamzíka samotára.
Teda
o tri dni nato ho zobrala lavína.
Sám, ó, tára.
Pohreby.
Mŕtvych za šera
ťahali zo zeme.
Modlitba zarastených.
Kýptikmi ramien
skúšame pohladiť obličaj.
Ó, Nadja, rozumieš:
Nad ja.
Tri dni plakali anjeli
zomierajúci na lavičkách popri lavíne.
Kto ešte,
kvíli džez, kto,
v pysku pena, zodiera sa o zem
z hviezd
z rúk
z tvárí
z písmen?
Tak z čoho?
Čítať
(alebo plakať).
Cesty zachádzali za nechty zeme.
Čo robiť v lavíne, čo robiť tri dni?
Ako potápačov ich lavínovými šnúrami zdvíhajú.
Kamzíky plačú potichu, viem.
Víly v bielych vlnených ponožkách
s fialovými prsiami na brehu vyli.
Sane sú prvou rakvou horolezcov, viem.
*
Milujem chatárov veľmi opitých,
s pílami na hrdlách, s gramofónovou platňou
v rukách.
Krútia kormidlo pirátskej lode
v mori lavín.
Lyže sa zlomili, oči stratili.
Rum.
Panny to čítajú odzadu:
Múr.
Tá, ktorej v noci amputovali nohu až po
pohlavie...
Lavína ani val
(lavínaanival).
No a potom si vydezinfikovať ústa.
Zavrieť dvere,
na posteli
s nahými matracmi
vybrnkať melódiu.
Ale nič nevydáva zvuk.
No a potom si vydezinfikovať ústa.
*
Bi do snehu, skrvav periny, nemysli na zlé,
vysloboď ma,
Bože svätý,
miesto na dýchanie, na vzlyk vetra.
(Voda v mraze zaťala
ako sekera do otvorených úst.)
Bi do zafúkaných ciest, do stredu zeme v smere
hrobu,
do hadov nákladniakov, do snehu v ušiach.
Nepočuješ.
Bili, pili, žili
prázdne miesto,
rozkoše stopovania,
gladioly
ohňa,
zelené noci ako hustý čaj, ako nafta,
čo sme jedli.
*
Izba. Telefón. Strach.
Srdce v kúpeľni. Lavíny
kachličkových stien
zhasnite, zhasnite.
Kolotočové predmestie,
drogy, drogy,
tiché znepokojovanie oblohy v súmraku
oblohypahrebyoblohypahreby.
Čo ja mám z toho. keď Nadja zomrela.
Vystupujeme po schodoch, bez prachov,
bez smokingu, bez alkoholu, ani nefajčíme
a neskracujeme si goliere košieľ,
teda žijeme.
Kristepane, bledozelené kamzičie
postele v hoteli Regina.
Vykláňať sa z lavíny za jazdy zakázané!
Prísne zakázané!
Kde si, kde
(Chodíš bosá, češeš sa, nelámu sa ti vlasy,
šepkáš si odzadu calvados!
Sóda, vlak.)
aj mne je dobre?
(Vychádzam dobre
osprchovaný z teplej lavíny vane.)
Možno preto sme muži. že sa k všetkému
nepriznáme.
Možno naopak.
Naskakovať do lavíny za jazdy zakázané!
Prísne zakázané!
(vojínrepkatoneníplížeňtojesoulož)
Oblbovačka, potom spánok, potom
bezmyšlienkovitosť,
vykonávanie rozkazov, mlčanie.
Orechy padajú.
Nezaujímame sa.
*
Zase hotelová izba. Paplón. Ligotavý ľadovec.
Horolezec, ktorý sa zrútil.
- Pane, želáte si ďalekohľad?
*
Perly z očí nezachránených.
Sneh sa im netopí v rukách.
Veslár Ctibor rozhadzuje sneh snehovým vtákom.
V jasavom slnečnom vetre
nemôžeme udržať sneh.
alvájo alvijo vájo bum
lofidy lofidy guli guli vestidy
tinty tanty lof lof lof
Nadja, rozumieš?
zlatým kľúčom podoprená.
Lavíny
Veslár Ctibor pri návrate na chatu tvrdil,
že Tatry sú zo sopky, lebo hore, v hlbokej
škáre medzi skalami, uniká oheň.
Tiež videl kamzíka samotára.
Teda
o tri dni nato ho zobrala lavína.
Sám, ó, tára.
Pohreby.
Mŕtvych za šera
ťahali zo zeme.
Modlitba zarastených.
Kýptikmi ramien
skúšame pohladiť obličaj.
Ó, Nadja, rozumieš:
Nad ja.
Tri dni plakali anjeli
zomierajúci na lavičkách popri lavíne.
Kto ešte,
kvíli džez, kto,
v pysku pena, zodiera sa o zem
z hviezd
z rúk
z tvárí
z písmen?
Tak z čoho?
Čítať
(alebo plakať).
Cesty zachádzali za nechty zeme.
Čo robiť v lavíne, čo robiť tri dni?
Ako potápačov ich lavínovými šnúrami zdvíhajú.
Kamzíky plačú potichu, viem.
Víly v bielych vlnených ponožkách
s fialovými prsiami na brehu vyli.
Sane sú prvou rakvou horolezcov, viem.
*
Milujem chatárov veľmi opitých,
s pílami na hrdlách, s gramofónovou platňou
v rukách.
Krútia kormidlo pirátskej lode
v mori lavín.
Lyže sa zlomili, oči stratili.
Rum.
Panny to čítajú odzadu:
Múr.
Tá, ktorej v noci amputovali nohu až po
pohlavie...
Lavína ani val
(lavínaanival).
No a potom si vydezinfikovať ústa.
Zavrieť dvere,
na posteli
s nahými matracmi
vybrnkať melódiu.
Ale nič nevydáva zvuk.
No a potom si vydezinfikovať ústa.
*
Bi do snehu, skrvav periny, nemysli na zlé,
vysloboď ma,
Bože svätý,
miesto na dýchanie, na vzlyk vetra.
(Voda v mraze zaťala
ako sekera do otvorených úst.)
Bi do zafúkaných ciest, do stredu zeme v smere
hrobu,
do hadov nákladniakov, do snehu v ušiach.
Nepočuješ.
Bili, pili, žili
prázdne miesto,
rozkoše stopovania,
gladioly
ohňa,
zelené noci ako hustý čaj, ako nafta,
čo sme jedli.
*
Izba. Telefón. Strach.
Srdce v kúpeľni. Lavíny
kachličkových stien
zhasnite, zhasnite.
Kolotočové predmestie,
drogy, drogy,
tiché znepokojovanie oblohy v súmraku
oblohypahrebyoblohypahreby.
Čo ja mám z toho. keď Nadja zomrela.
Vystupujeme po schodoch, bez prachov,
bez smokingu, bez alkoholu, ani nefajčíme
a neskracujeme si goliere košieľ,
teda žijeme.
Kristepane, bledozelené kamzičie
postele v hoteli Regina.
Vykláňať sa z lavíny za jazdy zakázané!
Prísne zakázané!
Kde si, kde
(Chodíš bosá, češeš sa, nelámu sa ti vlasy,
šepkáš si odzadu calvados!
Sóda, vlak.)
aj mne je dobre?
(Vychádzam dobre
osprchovaný z teplej lavíny vane.)
Možno preto sme muži. že sa k všetkému
nepriznáme.
Možno naopak.
Naskakovať do lavíny za jazdy zakázané!
Prísne zakázané!
(vojínrepkatoneníplížeňtojesoulož)
Oblbovačka, potom spánok, potom
bezmyšlienkovitosť,
vykonávanie rozkazov, mlčanie.
Orechy padajú.
Nezaujímame sa.
*
Zase hotelová izba. Paplón. Ligotavý ľadovec.
Horolezec, ktorý sa zrútil.
- Pane, želáte si ďalekohľad?
*
Perly z očí nezachránených.
Sneh sa im netopí v rukách.
Veslár Ctibor rozhadzuje sneh snehovým vtákom.
V jasavom slnečnom vetre
nemôžeme udržať sneh.
alvájo alvijo vájo bum
lofidy lofidy guli guli vestidy
tinty tanty lof lof lof
Nadja, rozumieš?
Monday, July 27, 2009
Sunday, July 26, 2009
The Best of Photojournalism 2009
The Best Of Photojournalism 2009 > Photo Editing Winners > Magazine Picture Editor of the Year, 1st Place
.týždeň weekly magazine
Subscribe to:
Posts (Atom)
