Snow Cherries from France

Nevedomosť spôsobuje, že vnímame to, čo je premenlivé a oddeľujúce, namiesto nadčasovej jednoty všetkých javov.

.

... Boli sme zakaždým veľmi šťastní, keď sme sa mohli znovu stretnúť s Ceču Rinpočhem. Cítili sme s ním hlboké spojenie, a keďže neustále cestoval, bol pre nás veľmi vzácny. Teraz sme však voči nemu mali tak trochu zlé svedomie - zdalo sa nám, akoby sme mu boli istým spôsobom neverní tým, že nás tak silne inšpiroval aj Karmapa. Stále sme ešte uvažovali v západných osobných kategóriách a považovali sme sa za výnimočne nadaných žiakov, ktorých by jeden láma druhému určite závidel. V skutočnosti som bol hlučný a namyslený ťažký prípad, ktorý sa všade sám nanominoval, hoci Hannah už vtedy bola výnimočne krásnym človekom.

.

Krátko pred popoludním sme stúpali k jednému presmyku, keď som zrazu uvidel niečo žiariace, priehľadné a štvorruké vznášať sa nad chodníkom predo mnou. Bola to forma zo svetla a energie, mala ľudský tvar a farbu mesačného kameňa. Pretrel som si oči a pozrel sa ešte raz, svetelná forma však nezmizla. Vznášala sa na ceste predo mnou ešte niekoľko hodín. Vtedy sme ešte nevedeli, že existuje niečo ako hologramy, ale dnes by som túto svetelnú formu prirovnal práve k nim. Bola len o čosi čistejšia, žiarivejšia a neopísateľne pôsobivá. Prvýkrát v tomto živote som vedome a na taký dlhý čas videl buddhu. Namiesto toho, aby som sa radoval a jednoducho sa otvoril mimo všetkých konceptov, nevedel som sa rozhodnúť, čo si mám o tom zriedkavom jave myslieť - vôbec som nechápal jeho význam. O niekoľko mesiacov som sa dozvedel, že to bola hlavná forma Milujúcich očí, zjednoteného súcitu všetkých buddhov. Zatiaľčo stále videla predo mnou, opísal som Hannah jej podobu a zhodli sme sa, že to musí byť znamenie, že sme vkročili na buddhistické územie.

.

Šerpovia žijú v istote buddhistického útočiska. Je to presvedčenie, že život má zmysel, absolútny cieľ: osvietenie, stav buddhu; že existujú prostriedky a cesty, ktoré k tomuto cieľu vedú: Buddhovo učenie, dharma, a že existujú priatelia na tejto ceste: sangha, všetci tí, ktorým môžeme dôverovať. Či sú sami ešte len na ceste, alebo už sú neotrasiteľní, pomáhajú nám dosiahnuť tento cieľ. A ak chceme použiť najefektívnejšie metódy a dosiahnuť výsledky čo najrýchlejšie, potrebujeme ešte útočisko v lámovi, čiže v učiteľovi. On alebo ona je zdrojom dôvery, duchovného rozvoja a aktivity.

Toto útočisko poskytuje vnútornú istotu nielen Šerpom a Tibeťanom, ktorí v tom čase žili väčšinou v nedôstojných podmienkach utečeneckých táborov, ale aj mnohým dnešným ľuďom v západnom svete. Je to pocit nadbytku, ktorý svedčí o základnom mentálnom zdraví, a ktorý sa spontánne objavuje, keď myseľ prestane lipnúť na hodnotení typu "možné-nemožné". Ak sa nenecháme zviesť strnulým postojom "buď-alebo" a dokážeme spočívať v "to aj to", budeme si vychutnávať slobodnú hru mysle. Svet vďaka tomu vidíme z nadosobnej úrovne a z dlhodobého

pohľadu a každú situáciu sa snažíme využiť čo najlepšie.

.

... Hladní duchovia sú bytosti v stave extrémnej lakomosti a lipnutia. Roky blúdia sužované chamtivosťou a nikdy nenachádzajú uspokojenie. Ich vnímanie je silne narušené. Niektorým sa zdá, že vždy, keď sa priblížia k potrave, zmení sa na oheň a popáli ich, zatiaľčo iné trpia ilúziou, že majú obrovské bruchá a musia ich naplniť ústami tenkými ako ucho ihly. Tieto nepríjemné popisy nám pripomínali výjavy na obrazoch od Boscha a Breughela. Nebolo ťažké vziať si rinpočheho očenia o duchoch k srdcu. Vďaka nim dodnes každé prianie niečo vlastniť, ktoré sa v nás objaví, automaticky sprevádzame otázkou: "Naozaj to potrebujeme?"

Znovuzrodenie v zvieracej podobe pramení z nevedomosti, keď sa nechceme rozvíjať alebo ak iných zavádzame na tenký ľad. Aj toto zrodenie je nepríjemné. Domáce zvieratá trpia v zajatí a ľudia ich potom zabíjajú, zatiaľčo voľne žijúce zvieratá sa lovia a požierajú navzájom. Väčšinou žijú pod zemou alebo vo vode, sú choré, zmätené a bojazlivé. Zvieratá nemajú žiadnu možnosť ako pracovať so svojou mysľou, nemajú žiadnu príležitosť oslobodiť sa.

Tieto tri ríše - pekelné oblasti, svet hladných duchov a svet zvierat, sa nazývajú aj tri "nižšie svety". (...) Tieto stavy naozaj neponúkajú nič hodnotné. Dokiaľ sa ich zovretie neskončí, neponúkajú ani najmenšiu príležitosť pomôcť sebe alebo iným.

"Aj v troch vyšších svetoch, takzvaných priaznivých zrodeniach, existuje utrpenie," pokračoval rinpočhe vo výklade. Ani ony nám neponúkajú útočisko. Ak nás spojenie túžby a dobrej karmy privedie k ľudskému zrodeniu, automaticky sa objaví osem druhov utrpenia. Štyri z nich sú zjavné: narodenie, staroba, choroba a smrť. Medzitým sa bytosti snažia získať, čo sa im páči, vyhnúť sa tomu, čo radi nemajú, udržať si to, čo už majú a vysporiadať sa s tým, čomu sa vyhnúť nedokážu. Kalu Rinpočhe opäť všetko popísal do najmenších detailov, a presvedčivo nám ukázal, ako veľa z toho, čo v živote obvykle prijímame ako samozrejmé, je v skutočnosti neuspokojivé, alebo dokonca maskovaná bolesť.

 (...) 

Ani najradostnejšie stavy podmieneného sveta, ktoré prežívajú foremní, bezforemní a túžobní bohovia, nie sú skutočným útočiskom - aj na tejto úrovni myseľ neopúšťa predstavu oddeleného "Ja". (...) Kalu Rinpočhe hovoril, že túžobní bohovia týždeň pred smrťou vidia, kde sa bude odohrávať ich ďalší život, a že niet väčšieho utrpenia, než je utrpenie umierajúceho boha. 

Základná stavba učenia sa nám tak ukazovala stále jasnejšie a bola naozaj presvedčivá: kým buddhovská múdrosť neprelomí dualistické vzorce uvažovania, myseľ vníma svoju prázdnotu - svoj priestor - ako "Ja". Z toho čo myseľ prežíva alebo vníma - z jej slobodnej hry - sa tak stáva "ty" alebo "iní". Mylná domnienka, že prežívajúci a prežívané sú od seba oddelené, prináša túžbu po príjemnom a nechuť k ťažkostiam. Túžba prirodzene vedie k nutkaniu mať a udržať si to, čo nám páči. Averzia zas plodí závisť - želáme si, aby sa naším nepriateľom nevodilo dobre: nakoniec hlúposť vedie k hlúpemu druhu pýchy, k tomu, že považujeme seba za lepších, než sú ostatní. Táto pýcha vždy prináša len osamelosť a strnulosť a spôsobuje, že sme vždy v zlej spoločnosti, zatiaľčo zmysel pre dobré kvality iných obohacuje svet. Ak rušivé emócie napiek ich premenlivosti považujeme za reálne, prinášajú škodlivé slová a činy. Ich nevyhnutným následkom je utrpenie a nespokojnosť bytostí, ktoré vedú k ďalším nezmyselným reakciám a koleso sa tak otáča ďalej...

Tento zmätok, ktorý väčšina bytostí nedokáže pochopiť ani kontrolovať, prežívame ako "život" na niektorom zo stupňov existencie.

(láma Ole Nydahl: Buddhovia zo strechy sveta)