Snow Cherries from France

.
Európske elity urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby kresťanstvo zvädlo a umrelo. Vyprázdnili z Európy vieru v Boha. Vyčistili Európu práve včas, aby urobili miesto rýchlemu vzostupu novej viery pre Európu - islamu. Islam je viera oplývajúca deťmi, vitalitou, vášňou a vierou v konečné víťazstvo. (...) Európa je nezadržateľne vlečená, aby sa stala Eurábiou.
.
Európa zabudla, čo ju urobilo veľkou - veľkou vo vznešenosti ducha, v oduševnených úspechoch a tiež veľkou v odvahe a vo víťazstve v zápasoch. Európa zišla z cesty.
.
"...kresťanstvo. To je príčinou, prečo je Západ mocný. Kresťanský morálny základ sociálneho a kultúrneho života umožnil vynorenie sa kapitalizmu a potom aj úspešný prechod k demokratickej politike." (Rodney Stark: The Victory of Reason)
Čo dala kresťanská viera Európe, nebola len jej 1. koncepcia jednoty ako jednotnej civilizácie, ale aj ďalšie civilizačné dary: 2. viera v rozum, 3. viera v tvorivosť v technológii a v organizačnej inovácii, ako to bolo v kláštoroch, ktoré boli prvými centrami kapitalistickej aktivity a nadnárodných organizácií, 4. viera vo využitie rozumu a slobody v politike a v budovaní štátu, ako to bolo v mestách raného stredoveku a 5. viera vo využitie rozumu v obchode, ktorá viedla k rozvinutiu kapitalizmu v bezpečí ochrany, ktorú mu poskytovali určité politické jurisdikcie.
To, čo kedysi urobilo Európu veľkou, pochádza predovšetkým z ľudského ducha.
.
V dvadsiatom storočí sa Európa rozhodla proti tejto viere a v prospech menšej vízie osvietenstva, v ktorej sa výnimočne preslávila. V dvadsiatom storočí vykúpala sen o Univerzálnom Rozume v univerzálnom krviprelievaní. Ani fašizmus, ani komunizmus, svojho času vášnivo nadchýnajúce stovky miliónov, nezanechali nič, na čo by bolo možné byť hrdý. Naopak, Európa dodnes trpí na nočný des, spazmy viny a bezcennosti.
.
Mier a bezpečnosť sa javia ako dve veľké vášne Európy dneška. Ale nemôžete mať mier, ak nie ste ochotní pripraviť sa na vojnu... Iba málo naznačuje, že by Európa bola ochotná pripravovať sa na vojnu, či podstupovať riziko. Na druhej strane má však Európa ešte stále mnoho ušľachtilých snov, to je časť jej dedičstva.
.
Je faktom, že veľmi skoro bude primálo mladých pracujúcich, aby zaplatili náklady na penzie veľkej generácie dôchodcov, ktorí budú žiť dlhšie a drahšie než ktorákoľvek generácia pred nimi. Ešte smutnejší prípad na úvahu je Taliansko, kde v čase sotva jedného dieťaťa na rodinu (a kde mnohé páry nie sú ani zosobášené, ani nemajú dieťa) nemá takmer žiadne dieťa sestru alebo brata, alebo strýka či tetu, alebo bratrancov. (...) Pre štát budú takéto rodiny znamenať fiškálny bankrot. Pre rodiny prinesie takáto osamelosť nepredstaviteľné ľudské strádanie. Pre občiansku spoločnosť prinesú tieto čísla nízku morálku a vyčerpávanie zdrojov. Pre konkurenčné etnické skupiny, náboženstvá a civilizácie budú tieto čísla signálom slabosti.
.
Vzišlo dvadsiate storočie z osvietenstva? Postačuje osvietenstvo samo osebe ako základ civilizácie? Motivuje a inšpiruje? (...) Európa s klesajúcou populáciou je Európa založená na princípoch osvietenstva, racionálnejšia než kedy bola, vedeckejšia, menej religiózna, menej zbožná, voľnomyšlienkárskejšia a laickejšia, bohatšia, konzumnejšia,  a všeobecne bližšia k životu etsi Deus non daretur (ako keby Boh neexistoval), než Európa možno kedy bola. Veľmi veľká časť "európskej krízy" je krízou osvietenstva. na jeho základe nemožno civilizáciu vybudovať, na jeho základe môže civilizácia iba vyhorieť až do posledného navoskovaného vlákna svojho knôtu.
Lebo na počiatku kultúry je kult. Okrem uctievania Boha  nedokážu ľudské bytosti transcendovať samy seba - aspoň nie vo veľkom počte, ktorý je potrebný na udržanie civilizácie. Pokiaľ nemajú ľudské bytosti víziu niečoho väčšieho, než je ich vlastná prirodzenosť (...), nemožno ich inšpirovať a nebudú ašpirovať spôsobom, akým ašpirujú gotické veže katedrál.

...existuje sekulárny spôsob, ako interpretovať slovo "transcendencia" v striktne ľudskom slova zmysle -  ako nejaký potenciál, ktorý je už prítomný v ľudských bytostiach, aby prekonali samy seba, aby sa dostali ďalej ako méty, ktoré už dosiahli, dosiahli nové méty a podobne. To však nie je transcendencia, na ktorej sú postavené civilizácie či ktorá inšpiruje kultúry. Skutočná transcendencia prichádza zvonku, je novou formou života, novou ľudskou podstatou, pozdvihnutím sa k účasti na niečom, čo je božské. Táto transcendencia je známa všetkým náboženstvám a pociťujú ju mnohí umelci. Je to nový rozmer ľudského ducha, ktorý nevyviera z ľudských možností, ale prichádza zvonku (...) ako dar.
.
Prirovnajte veže gotických katedrál k hrotom stĺpov vrhnutých proti nebu. (...) Veža nie je chválou ľudského výkonu, ale znakom akceptovania, prijatia ľudských obmedzení a ašpirácií, ktoré siahajú poza ne. To je dôvod, prečo je gotická strecha natoľko citová a aj najvyšší stĺp iba pôsobivý. Ten druhý je samochválou, ten prvý znakom vzťahu.
.
Čisto sekulárna kultúra dnešných dní redukuje ľudské bytosti na tvorov náhody, oberá ich o akýkoľvek cieľ, na ktorý boli zmysluplne stvorené a redukuje univerzálne morálne princípy na subjektívne osobné preferencie. Hoci často propaguje vysoko morálny život, nedáva sekulárna kultúra pre takýto život okrem preferencie dôvod a vo svojej etickej praxi si často požičiava koncepty, a dokonca aj citlivosť sformovanú dávnejším náboženským dedičstvom. Sociálna morálka sekulárnej kultúry má tiež sklon závisieť od morálnych kreditov nahromadených v minulosti. Dokonca aj také zdanlivo sekulárne hodnoty ako súcit, sloboda a bratstvo v konečnom dôsledku čerpajú zo židovských a kresťanských morálnych záväzkov, a nie z Grécka či Ríma či akéhokoľvek čisto filozofického zdroja.
.
... sekulárna Európa ešte stále žije zo svojho judaistického a kresťanského dedičstva.
.
...islamské myslenie dodnes neoddeľuje náboženstvo od politiky, či už analyticky, alebo v praxi, tak ako to robia ľudia Západu. Dnes, napríklad, my, ktorí sme Talianmi, Francúzmi, Nemcami, Američanmi a podobne, nerozmýšľame o sebe ako o "križiakoch", hoci veľký počet moslimov píše i hovorí týmto spôsobom. (...) Unitárny islam - politika, armáda a náboženstvo zahrnuté do jednej entity - bol vo vojne s "križiakmi", odkedy tí mali asi po štyroch storočiach pokorného ustupovania tú drzosť a odvahu začať klásť odpor a potom dokonca tú opovážlivosť zaútočiť na srdce moslimského územia...
.
Vulgárna forma osvietenského multikulturalizmu predpokladá, že všetky kultúry sú si rovné a v zásade kompatibilné vo svojich morálnych a politických preferenciách, ako keby pod kožou, kdesi hlboko v srdci boli všetci ľudia univerzalistickými liberálmi. Za najrôznejších okolností sa ukazuje, že to nie je pravda.
.
Náboženské aspekty týchto vecí možno analyticky oddeliť od politických a ekonomických aspektov, ale len do istej miery. Lebo z troch elementov spoločnosti - politického, ekonomického a kultúrneho - je to ten posledný, ktorý je najväčšmi v jadre vecí, hoci nemusí byť najpraktickejším východiskom. V tomto svetle však práve vzopätie náboženského presvedčenia v moslimskom svete vrhá ostré svetlo na najakútnejšiu slabosť dnešnej európskej kultúry - jej ochabnutie vo veciach náboženstva, kedysi zdroja jej najväčších vízií, sily a praktickosti.
.
Do istej miery sú európske kultúrne elity už dlho vychýlené doľava... Ľavicové ekonomické názory vysvetľujú dosť dobre zvláštnu nenávisť, ktorú si vypestovali európske elity voči anglosaskému ekonomickému mysleniu a najmä k rakúskej škole (...) s ich dôrazom na pohnútky, podnikanie, riziko, prispôsobivosť a slobodu. ... dnešná európska ľavica verí, že zarábanie peňazí, vytváranie bohatstva a zisky sú nemravné veci. Ekonomiky pod vedením ľavice zriedka zarábajú peniaze, vytvárajú bohatstvo, či vykazujú zisk. Ekonomické strádanie ľavice je jej vlastným trestom.
Vzhľadom na demografickú krízu (...) bude pre Európu zásadné, aby v blízkej dobe vytvorila viac bohatstva, než od nej očakával ktokoľvek v minulosti. (...) Ekonomiky štátov sociálneho blahobytu boli vystavané na základe pomeru asi 9 alebo aspoň 7 pracujúcich na každého penzistu. V Európe sa to onedlho bude blížiť k pomeru troch pracujúcich na jedného dôchodcu. A čo robí veci ešte horšími (hoci je to dobrá správa), donedávna sa predpokladalo, že väčšina ľudí na dôchodku zomrie krátko po dosiahnutí 65 rokov, ale mnohí sa dožívajú viac ako 85.
.
Je skutočne načase, aby sa v Európe prestalo hľadieť na ekonomiky, ktoré fungujú lepšie, s pohŕdaním...
Počas nadchádzajúcich tridsiatich rokov však Európa zistí, že z mnohých príčin zúfalo potrebuje spojenectvo so Spojenými štátmi. Američanom je zasa absolútne jasné, že zoči-voči obrovským výzvam číhajúcim v dvadsiatom prvom storočí - od Číny a Indie, rovnako ako zo Stredného východu - budeme rovnako zúfalo potrebovať spojenectvo so silnou a jednotnou Európou. To je dôvod, pre ktorý nás pohľad na európsku chorú dušu a na jej ilúzie o vlastnom spirituálnom zdraví napĺňa takou hlbokou starosťou...

Zobuď sa Európa! Prosím, zobuď sa, svet ťa potrebuje!


(krátený) text je prekladom prednášky prof. Michaela Novaka, 
ktorú predniesol na pôde Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika 
v Bratislave 10. júla 2006. Preložil František Šebej. 
Vyšlo v .týždni 29/2006