Snow Cherries from France

.
Mussolini sa dovoláva Hegla, Hitler Nietzscheho; obaja ilustrujú v dejinách niektoré proroctvá nemeckej ideológie. Z toho dôvodu patria do histórie vzbury a nihilizmu. Ako prví vybudovali štát na myšlienke, že nič nemá zmysel a že história je len náhodný prejav sily.
.
Hitlerovská história bola čírou dynamikou. V Nemecku, do koreňov otrasenom nevídane surovou vojnou, porážkou a zúfalou ekonomickou situáciou, sa už neudržali nijaké hodnoty. Aj keď treba rátať s tým, čo Goethe nazýval "osudný nemecký sklon všetko si sťažiť", o duchovnom zmätku viac vypovedá epidémia samovrážd, ktorá v medzivojnovom období zasiahla celú krajinu. Tým, čo sú na dne beznádeje, už nemôže vrátiť vieru nijaké uvažovanie, iba vášeň... Už nebolo hodnoty, všetkým spoločnej a zároveň nad ľuďmi, v mene ktorej by bolo možné navzájom sa posudzovať. Nemecko z roku 1933 si teda prisvojilo poklesnuté hodnoty hŕstky mužov a pokúsilo sa ich vnútiť celej jednej civilizácii. Keď to nemohla byť Goetheho morálka, vybralo si a prijalo morálku gangu.
.
Hitler zosobňoval históriu v čistom stave. "Väčšiu cenu má stať sa niečím ako žiť." /Jünger/
.
"Je to štýl pochodujúcej kolóny a nezáleží na tom, kam a za akým cieľom vlastne kráča." /Rosenberg/
Táto kolóna potom rozseje v dejinách rujny, spustoší vlastnú krajinu, no aspoň poriadne žila. Skutočnou logikou tejto dynamiky je totálna porážka alebo - od ťaženia k ťaženiu, od nepriateľa k nepriateľovi - nastolenie ríše krvi a činu. Je len málo pravdepodobné, že táto ríša bola, aspoň pôvodne, zámerom Hitlera. Ten totiž nestál na výške svojho poslania ani kultúrou, ani inštinktom, či taktickým dôvtipom. Nemecko padlo, lebo sa vrhlo do mocenského boja, hoci jeho politické myslenie bolo len provinčné.
.

/Albert Camus: Vzbúrený človek. Štátny terorizmus a iracionálny teror/