Snow Cherries from France

.

NEWTON: Keď tu pri dverách otočíte vypínačom, čo sa stane, Richard?
INŠPEKTOR: Zažne sa svetlo.
NEWTON: Umožníte vznik elektrického spojenia. Rozumiete trochu elektrine, Richard?
INŠPEKTOR: Nie som fyzik.
NEWTON: Ani ja jej veľmi nerozumiem. Ja iba na základe pozorovania prírody vytváram o nej teóriu. Túto teóriu vyjadrím v matematickej reči a vznikne mi viacero formúl. Potom prídu technici. Tí sa starajú len o formuly. Zaobchodia s elektrinou ako kupliar s pobehlicou. Využívajú ju. Vyrábajú stroje, ale stroj je len vtedy použiteľný, keď sa stal nezávislým na poznatku, ktorý viedol k jeho objaveniu. A tak vie dnes každý somár rozsvietiť elektrickú žiarovku, - alebo odpáliť atómovú bombu.

.

MÖBIUS: Keby sa výsledky mojich výskumov dostali do rúk ľudí, uvoľnili by sa nové, nepredstaviteľné energie, a umožnil by sa vznik novej techniky, ktorá prekonáva každú fantáziu.
NEWTON: Našou úlohou je robiť priekopnícku prácu a nič (...) iného. Či bude ľudstvo vedieť ísť po ceste, ktorú mu razíme, to je jeho vec, nie naša. (...)
MÖBIUS: My sme sa prebojovali dopredu, ale teraz za nami nejde nikto, vrhli sme sa do prázdna. Naša veda sa stala strašnou, naše bádania nebezpečnými, naše poznatky smrtonosnými. Nám fyzikom zostáva už len kapitulácia pred skutočnosťou. Skutočnosť nás nedorástla. Stroskoce na nás. Musíme si svoje poznanie vziať nazad, a ja som si ho vzal. (...)
Monika vo mňa verila. Pokladala ma za neuznaného génia. Nepochopila, že dnes je povinnosťou génia zostať neuznaným. Zabiť je čosi hrozné. Ja som zabil, aby sa nestrhlo ešte hroznejšie vraždenie. Teraz ste prišli vy. Vás nemôžem odstrániť, ale možno vás presvedčiť. Majú sa naše vraždy stať nezmyselnými? Alebo sme obetovali, alebo sme vraždili. Alebo zostaneme v blázinci, alebo sa ním stane celý svet.

.

EINSTEIN: Zatvárajú nás ako divé zvery!
MÖBIUS: Sme divé zvery. Neslobodno nás pustiť na ľudstvo.


/Friedrich Dürrenmatt: Fyzici. Komédia v 2 dejstvách (1962)/