"I keby ju už nikdy neuzrel, Peter vedel, že existuje a že je pre jeho dušu teplým hniezdom. Prístavom v tej svetovej povíchrici. Majákom v nočných tmách."
.
"Zajtrajšok!... Tí, čo prídu po nás, sotva si budú môcť predstaviť, koľko nemého zúfalstva a nekonečného smútku vzbudzovalo to slovo vo štvrtom roku vojny. ... Stovky zajtrajškov nasledovali po sebe, a každý z nich bol podobný včerajšku a dnešku, každý bol rovnako plný ničoty a čakania, čakania na ničotu. Čas prestal plynúť. Rok bol ako tá báječná podzemná rieka Styx, zvierajúca život kruhom čiernych a mastných vôd s temnými a akoby stojacimi tôňami. Zajtrajšok? Zajtrajšok bol mŕtvy.
V srdci dvoch detí zajtrajšok náhle vstal z mŕtvych."
.
"Prvý raz Peter videl, čo do tej chvíle unikalo krátkozrakosti jeho lásky: skromnú, miestami vypĺznutú kožušinku, topánočky už trochu obnosené, známky chudoby, ktoré parížske dievčence vedia zakryť vrodenou eleganciou. A srdce mu stislo."
.
"Uzrel náhle, očami tohto dievčaťa, tú hroznú úbohosť srdca, tú pustatinovú vyprahnutosť meštiackej triedy, do ktorej patril."
.
(Romain Rolland)
No comments:
Post a Comment