Snow Cherries from France

... Spočiatku som si musel dávať pozor, pre seba si opakovať, aby som nezabudol povedať "moja žena" alebo "pani Wilbournová", a potom som zistil, že už mesiace si dávam pozor, aby som to nepovedal; dokonca dva razy, odkedy sme sa vrátili od jazera, som sa pristihol, že si myslím: "Chcem, aby moja žena mala to najlepšie" presne tak ako hociktorý manžel so sobotňajšou výplatnou páskou a s vilkou na predmestí, plnou elektrických prístrojov, aby ušetril manželke prácu, a s trávnikom veľkým ako obrus, ktorý každé nedeľné popoludnie strieka a ktorý naozaj bude jeho, ak ho najbližších desať rokov nevyhodia z miesta alebo ho neprejde auto - ten odsúdený červ, slepý ku každej náruživosti, mŕtvy pre každú nádej, hoci si to neuvedomuje, nevnímajúci a nevedomý, pred tvárou toho celkom temného, celkom neznámeho, všetkému sa vysmievajúceho, čo sa ho chystá iba zničiť. Dokonca som sa prestal hanbiť za spôsob, ako si zarábam peniaze ...
(...)
Nedávno som objavil, že z nečinnosti pochádzajú všetky naše cnosti, naše najprijateľnejšie vlastnosti - rozjímavosť, vyrovnanosť, lenivosť, schopnosť nechať druhých na pokoji; naše dobré zažívanie, duševné i telesné: to múdre sústredenie sa na telesné pôžitky - jedenie, vyprázdňovanie, smilnenie a sedenie na slnku - nič nie je lepšie ako to, nič sa tomu nevyrovná, nič na celom svete, nič, nič, iba žiť ten krátky čas, keď je človeku umožnené dýchať, byť nažive a vedieť to - ach áno, ona ma to naučila; ona ma poznačila navždy. Ale iba nedávno som to jasne videl a logicky som to domyslel, že práve z toho, čo nazývame základnými cnosťami - hospodárnosť, usilovnosť, nezávislosť - pochodia všetky neresti - fanatizmus, samoľúbosť, všetečnosť, strach, a najhoršie zo všetkého, úctyhodnosť. Napríklad my. Pre fakt, že sme po prvý raz mali čím platiť, že sme s istotou vedeli, odkiaľ vezmeme zajtrajšie jedlo (tie prekliate peniaze, tých priveľa peňazí; v noci sme nespali a robili si plány, ako ich utratiť; do jari by sme už boli vo vreckách nosili prospekty o cestách parníkom), stal som sa takým otrokom a poddaným úctyhodnosti ...


/William Faulkner - Divé palmy/