Vlna/1
Nikto nemohol spať. Keď sa rozvidní, spustia na hladinu výsadkové člny a vlna prvého sledu prebije sa cez príboj a začne útočiť na pobrežie Anopopei. Všetci na lodi i v celom konvoji vedia, že o niekoľko hodín budú niektorí z nich mŕtvi.
.
„Myslíš, že sa domov vrátiš ako hrdina? Pozri, keď sa vrátiš domov, ľudia si ťa obzrú a povedia: ,Bol si dlho preč, Arthur Stanley,‘ a ty im povieš: ,Fakt,‘ a oni na to: , No, tu to bolo strašné, ale teraz sa to už hádam trochu obráti. Mal si šťastie, že si tomu ušiel.‘“
.
„Mám za sebou toľko frontu, že by to stačilo desiatim, a vravím ti, že táto invázia, aj keby nás bombardoval icelou cestou z lode až na breh a nazad, tá by aj tak nebola nič proti Motome. To bol deň, keď som na betón vedel, že je so mnou koniec. Dodnes neviem, ako som sa z toho dostal.“ (...)
Rozprával ďalej - ako ich z torpédoborca niekoľko hodín pred úsvitom naložili na gumové člny, ako ich zastihol odliv a Japonci ich zbadali. „Človeče,“ povedal Brown, „môžeš si predstaviť, že som mal takúto dierku, keď to do nás Japonci pustili z protilietadlovej batérie. Nebolo jediného člna, čo by nemal zásah a nezačal sa ponárať, a v člne vedľa nás bol veliteľ roty, myslím, že sa volal Billings, a ten bol, chudák, normálne hotový. Plakal a skučal a chcel vystreliť svetelnú raketu, aby nám z torpédoborca dali nejakú kryciu paľbu, ale tak sa triasol, že neudržal pištoľu v ruke.
A uprostred toho všetkého naraz vstane v inom člne Croft a hovorí: ,Hovädo posraté, navaľ tú pištoľu!‘ Billings mu ju dá a Croft vstane, že ho všetci tí Japonci na breho vidia, dva razy vystrelí a znova nabije.“
Stanley účastne pokrútil hlavou: „Ten Croft je teda chlap,“ povedal.
„Chlap? To je málo. Ten je zo železa. Jediný človek, s ktorým by som sa nikdy nechcel ťahať za prsty. Pravdepodobne najlepší veliteľ čaty v celej armáde, ale aj najtvrdší. Vôbec nemá nervy,“ povedal Brown trpko. „Zo všetkých nás starých vojakov v prieskumnom oddiele nenájdeš jediného, čo by nemal nervy v ťahu. Poviem ti jedno: ja sa bojím v jednom kuse, a Red tiež. A Gallagher, ten je u nás len pol roka, ale zažil ten špás s gumovými člnmi, tak rátam aj jeho, a som si istý, že sa bojí, a Martinez je najlepší prieskumník, akého si vieš predtsaviť, ale ten sa bojí ešte väčšmi ako ja, a ani Wilsonovi, hoci to nedá na sebe znať, ani tomu nie je do smiechu. Ake Croft — to ti poviem: Croft má boj rád, miluje ho. Pod horším chlapom nemožno slúžiť, alebo pod lepším, ako sa to vezme. Zo sedemnástich chlapov vtedy naša čata stratila jedenásť aj s poručíkom, samí skvelí chlapci, a my ostatní sme boli celý týždeň na nič, ale Croft sa hneď na druhý deň prihlásil na prieskum a pridelili ho k prvej rote, kým si neprišiel ty, Rodges a Toglio ako náhrada a nebolo nás dosť na družstvo.“
.
„... Zatiaľ sme len družstvo, s ktorým sa nedá nič robiť, ale keď prídu náhradníci, aj tak z nás budú len dve všivavé družstvá po osem chlapov. Práve preto je hlúpe byť v PO, sú vás dve mizerné družstvá a dostávate úlohy, na ktoré podľa pravdy potrebuješ poriadnu pešiu rotu.“
„A pri povyšovaní s nami tiež babrú,“ povedal Stanley. „V každej inej čate pri pluku by ste vy s Martinezom boli rotní a z Crofta by už bol práporčík.“
.
Istý vedec pri svojom slávnom pokuse zakaždým zacengal, keď dával psovi žrať. Prirodzene, pri pohľade na potrevu začali psovi tiecť sliny.
O nejaký čas vedec síce zacengal, ale potrevu mu nedal. Keď sa ozval zvonec, pes slinil zas. Vedec šiel o krok ďalej: odstránil zvonec a nahradil ho hlasným lomozom. Sliny sa psovi v papuli tvorili ďalej.
Na lodi bol vojak, ktorý sa ponášal na toho psa. (...) Za dlhé mesiace prežil priveľa hrôzy a teraz sa plašil pri každom nečakanom zvuku. (...)
Tento vojak sa volal čatár Julio Martinez a bol prvým prieskumníkom spravodajského a prieskumného oddielu veliteľskej roty štyristo šesťdesiateho pešieho pluku.
.
No comments:
Post a Comment