Norman Mailer: Nahí a mŕtvi (The Naked and the Dead)

Vlna/2

O 04,00, niekoľko minút po prvom úsvite, začalo sa námorné bombardovanie Anopopei. Všetky delá invázneho loďstva vypálili v rozpätí dvoch sekúnd a noc sa rozhojdala a roztriasla ako veľké poleno, zmietané v príboji. Lode sa po delových salvách zakaždým vzopäli a klesali, prudko roztínajúc vodu. Na chvíľu bola noc, pretkaná zábleskami, nesmierna a démonická vo svojom kŕči.
.
Hennessey stál neďaleko kormy. Croft pozrel na jeho bledú, mĺkvu tvár, usúdil, že sa ho Hennessey bojí a to ho rozveselilo. Chlapec nie a nie pokojne stáť: ustavične sa hniezdil a pri náhlom lomoze sa dva-tri razy nápadne strhol, potom ho začala svrbieť noha a zúrivo si ju poškriabal. Croft ho pozoroval ďalej; Hennessey si vytiahol nohavicu z gamaše, vyhrnul si ju až na koleno a náramne starostlivo si naslinil červený fľak nad kolenom. Croft sa zahľadel na jeho bielu kožu s plavými chĺpkami, všimol si, ako starostlivo si Hennessey vopchal nohavicu nazad do gamaše, a zacítil náhle vzrušenie, akoby tie pohyby boli veľmi dôležité. Ten chalan je bohovský opatrný, povedal si v duchu.
A náhle mu bolo jasné: „Hennessey dnes padne.“
.
Z džungle sa znova ozvalo ostré plesnutie, po ňom nasledoval ďalší výstrel, a ďalší a ďalší. To sú mínomety, pomyslel si a usúdil, že sa tu rýchlo udomácňuje. A potom začul takmer nad hlavou prenikavý, vreskľavý zvuk, ako keď auto škrípe brzdami v snahe zabrániť zrážke. Pudovo sa pritisol k zemi. Nasledujúce sekundy nevnímal nič. Začul strašný výbuch, ktorý akoby zaplnil každý kút jeho mysle, a zem sa pod ním triasla a chvela. Tupo cíti, že sa naňho sype hlina a že mu telom lomcuje náraz vzduchu. Ozval sa nový výbuch a s ním hlina a náraz, za ním ďalší a ďalší. Uvedomil si, že narieka v okope, vyľakaný a plný nenávisti. Keď dopadla ďalšia mína, vykríkol ako decko: „Už dosť, už dosť!“ Keď výbuchy prestali, ostal ešte hodnú chvíľu ležať a triasol sa na celom tele. Cítil, že má stehná teplé a vlhké, a najprv si pomyslel: Som ranený. Bola to príjemná a pokojná predstava a pred očami sa mu zjavil hmlistý obraz nemocničného lôžka. Siahol rukou dozadu a zhnusený i rozveselený zistil, že sa vyprázdnil.
Hennessey znehybnel. Ak sa nepohnem, nezababrem sa natoľko, pomyslel si. Spomenul si, ako Red a Wilson hovorili o „stiahnutej riti“, a teraz už rozumel.
(...)
Časť jeho bytosti ho ponúkala, aby nabral odvahu a vyzrel zo zákopu. Opatrne sa nadvihol, a toho, že si ešte väčšmi zašpiní nohavice, sa bál práve tak ako nepriateľa, ktorého azda zazrie.
(...)
Potom začul desivú sirénu míny, čo letela rovno na neho. Skrútol sa ako v piruete a hodil sa na zem. Možno aj začul výbuch, prv než mu črepina roztrhla mozog.
.