Graeber videl jej plecia, vlnu vlasov, chrbát a čiaru chrbtovej kosti s dlhým mäkkým tieňom. Ona o tom nemusí rozmýšľať, ako začínať znovu, pomyslel si. Nemala nič spoločného s touto izbou, so svojím zamestnaním ani s pani Lieserovou, keď bola bez šiat. Patrila k mihotaniu pred oknom a k nepokojnej noci, k slepému vzrušeniu krvi a potom k zvláštnemu odcudzeniu, k zachrípnutým výkrikom a hlasom zvonku, k životu a hoci aj k mŕtvym, ktorých vyhrabávali - ale nepatrila k náhode, k prázdnote a k nezmyselnej stratenosti. Už nie! Zdalo sa, akoby odhodila nejaké prestrojenie a zrazu bez rozmýšľania počúvala zákony, o ktorých včera ešte nevedela nič.
.
Slová prúdili v pološere sem a tam, boli bez významu, a to, čo malo význam, bolo bez slov a nedalo sa o tom hovoriť.
.
Graeber vzal dva vodové poháre a do polovice ich naplnil koňakom. Jeden podal Alžbete. "Vypime teraz toto," povedal. "Víno je nanič v tme."
.
"Čas." Alžbeta vzdychla. "Máme ho už tak málo, však?"
"Včera sme ho ešte mali veľa. A zajtra si budeme myslieť, že dnes sme ho ešte mali veľa."
.
Graeber ležal bezmyšlienkovite a malátne vo vode a opájal sa blahom tepla. Naučil sa, že iba jednoduché veci človeka nikdy nesklamú - teplo, voda, strecha, chlieb, ticho a dôvera vo vlastné telo ...
.
Graeber sa díval na ľudí, ktorí išli oproti nim. Naraz sa mu zdali inakší ako predtým. Každý bol človekom a mal svoj vlastný osud. Je ľahké odsudzovať a byť statočným, keď človek nič nemá, pomyslel si. Ale keď už človek niečo má, svet sa zmení. Robí všetko ľahším a súčasne ťažším, niekedy skoro nemožným.
.
"Keď sa človek chce oženiť, často nevie, čo je lepšie," povedal Mutzig. "Či byť bez ruky alebo bez nohy. Stockmann vraví, že bez ruky. Ale ako si môžeš pridržať ženskú v posteli jednou rukou? A pridržať ju predsa treba."
"Ale to nie je také dôležité. Hlavné je, že žiješ."
"To hej, ale z toho nevyžiješ do smrti. Po vojne sa také niečo zvrtne. Potom už nie si hrdinom; potom si už iba mrzákom."
(...)
S mrzákmi sa hádať nedalo; kto stratil nejaký úd, ten mal vždy pravdu.
.
/E. M. Remarque - Čas žitia a čas umierania/
No comments:
Post a Comment