V žiadnej bohatej krajine na svete nie je súkromné väzenstvo rozšírené tak, ako v Spojených štátoch amerických. Je len zhoda okolností, že práve USA sú tiež krajinou s ďaleko najväčším počtom väzňov na svete?
V roku 1970 sedelo vo väzniciach v USA 200.000 ľudí. Bola to najslobodnejšia doba Ameriky. O päť rokov neskôr ich bol už bezmála dvojnásobok. V roku 1990 ich bol päť a pol násobok – 1 145 000 - v roku 2000 skoro desaťnásobok – 1 930 000. Štatistiky z roku 2009 uvádzajú, že za mrežami sedelo 2.3 milióna občanov krajiny odvážnych a slobodných (the land of brave and free). Je to viac, ako bolo väzňov Gulagu na jeho vrchole. Vo väzniciach a na podmienke je v USA spolu až 7,2 milióna ľudí, alebo 3,1% dospelého obyvateľstva krajiny. Odráža tento rast vývoj kriminality v USA?
Spojené štáty majú menej ako 5% obyvateľov Zeme, ale 25% všetkých väzňov. (...)
Kto sú títo americkí väzni? 39% z nich sú čierni Američania, teda politicky korektnou rečou Afroameričania. Tých je ale v celkovej populácii len 12%, takže miera ich väznenia je 5 krát vyššia ako u belochov a trojnásobná oproti Latinos. Pravdepodobnosť, že sa behom života ocitne vo väzení americký černoch je 29%-ná, u Hispáncov je 16%-ná a u belochov 4%-ná. (...)
Paradoxne, prinajmenšom od roku 1993 v USA kriminalita nerástla, naopak v podmienkach boomu 90-tych rokov výrazne klesala. S výnimkou vrážd, ktorých je v USA zhruba štvor- až päťnásobne viac ako v Nemecku, Francúzsku či Británii (a zhruba 2-násobne oproti Slovensku a trojnásobne oproti Česku), je miera viktimizácie v USA a v Európe porovnateľná. Kde sa teda nabrali tie masy väzňov? Odpoveď je v zákonoch: masa Američanov vo väzeniach je výsledkom kriminalizácie drobných krádeží a predovšetkým drog. Tok „ľudského materiálu“ sledoval tok peňazí.
V roku 1980, na začiatku Reaganovej éry, šlo na väzenstvo v USA len 6,9 miliardy dolárov a na sociálne bývanie 27,4 miliardy. V roku 1990 boli čísla už prevrátené – na väznice šlo už 26 miliárd a na sociálne bývanie len 10.6 miliardy. (...) Dnes ide v USA na väznenie ľudí desaťnásobok peňazí ako na sociálnu pomoc pre nich. Symbolom tohto vývoja sa stalo samotné hlavné mesto Washington. V roku 1980 v ňom na štyroch vysokoškolských učiteľov pripadal jeden väzenský dozorca. V roku 1997 už pripadali na jedného učiteľa štyria dozorcovia. V meste s pol miliónom obyvateľov je dnes zamestnaných viac dozorcov ako v celom Grécku alebo Nórsku.
Z väznenia ľudí sa v USA stal skutočný priemysel. K prvej privatizácii väzenia vraj došlo v roku 1983 v štáte Tennessee. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia už patril väzensko – priemyselný komplex k piatim najziskovejším odvetviam v USA – popri internete a biotechnológiách. Stal sa z neho tiež tretí najväčší zamestnávateľ v USA zamestnávajúci vyše 700 000 ľudí. (...)
Ak na nič iné, masové väznenie má blahodarný vplyv na štatistiku: viac ako dva milióny väzňov v 5000 väzniciach a vysoký počet ich dozorcov virtuálne znižujú americkú nezamestnanosti o zhruba 2%.
Americká spoločnosť zabezpečuje zisky väzensko - priemyselného komplexu tým, že väzní ľudí za smiešne delikty a drží ich za ne vo väzniciach dlho. Vo veľkej miere ide o kriminalizáciu chudoby – neúmerné trestanie bedárov kradnúcich drobné nevyhnutnosti pre elementárne prežitie.
(...)
Tlak na kriminalizáciu chudoby bude s jej rastom a s prehlbujúcim sa nedostatkom zdrojov sociálneho štátu čoraz aktuálnejšia aj u nás. (...)
Absolútna bieda vedie k podstupovaniu aj absolútneho rizika: kradnutie pre hladujúce deti je pritom aj morálne ťažko odsúditeľné, naopak, chrániť deti pred hladom považuje väčšina kultúr za morálny imperatív a podstupovanie rizika pri tom za obetavosť a hrdinstvo. Pokiaľ ekonomická a sociálna kríza nezmetie štandardy ľudských práv a európska spoločnosť sa nevráti k odstrašujúcim telesným trestom a mučeniu – a z dejín vieme, že aj ich účinok je len relatívny - zostáva len jedna represívna možnosť: väznenie chudobných zlodejov. S rizikom, že väznenie v teplom väzení s pravidelnou stravou, môže byť pre delikventa vcelku prijateľná alternatíva k mrznutiu a hladovaniu doma a pre jeho rodinu výhodná stratégia zníženia životných nákladov počas zimy.
Európska spoločnosť sa môže rozhodnúť rezignovať na súčasný štandard zabezpečenia základných práv vo väzeniach – tak je tomu dnes napríklad v ruských aj amerických väzniciach - a tak zvýšiť ich odstrašujúci účinok. Väzenia sa tak ale môžu cez väznených aj väzniteľov stať nielen zdrojom ďalšej brutalizácie spoločnosti, ale aj ohniskami epidémií. Tak je tomu v už spomínanom Rusku napríklad v prípade tuberkulózy rezistentnej na celé spektrum antibiotík, alebo AIDS. Americké väznice nezaostávajú: tretina väzňov je v nich zranená behom prvých dvoch rokov väznenia, pol milióna väzňov trpí na tuberkulózu a výskyt ADS je v nich 14 krát vyšší ako mimo väzení. Nie je to v dejinách prvý raz: kvôli chorobám bývala v európskom stredoveku aj vyšetrovacia alebo krátka väzba často efektívne rozsudkom smrti.
(Juraj Mesík - Americké memento: Súkromné väznice alebo sociálny štát)
celý článok tu
No comments:
Post a Comment