Jana Beňová: NEHOTA
Som Jašterica v studenom svete
v nedeľu večer
som Jašterica čo spáva
na schodoch k ľudskej izbe
na kúsok k ženským prsiam
na krok k mužským kolenám
som Jašterica čo s chvostom
prišla o RUKU
.
Ležím a počujem
ako vravíš
že tie vrásky máš už
od malička
a nie si jediný
krásny muž v tomto dome
Ležím a počujem
všetky tie Miesta
na mojom tele
čo sa volajú
tvojim menom
Sprostý Chlapec
.
POCHODOVÉ PIESNE
Nikdy sa nepristavuj pri
starých ženách
majú mačky v každej tichej pasáži
bývalých spolužiakov v domoch
kde nebýva taká zima
Nikdy sa nepristavuj pri
starých ženách
nevrátili im už veľa dobrých kníh
a skúšajú ti zomrieť v náručí
majú uši plné sĺz
a navaria vždy kopu slabého čaju
Nikdy sa nepristavuj pri
starých ženách
mohli by ti porozprávať
na ktorých schodoch sme sedávali
predtým
a ako na mňa
chlapec pustil psa
a ako na toho psa
niekto VYSTRELIL
.
More to
je
PREDOVŠETKÝM môj
smäd.
.
Spíš tak
ROZTRŽITO
ako keď sa decku
stratí pes
A DLHO
ako keď mu ho
zrazí auto
.
LISTY Z NESPAVOSTI
že čo?
že tém.
.
Chyť sa
mojich členkov
Pierre
TOĽKO si zostarol
V mori plnom
plávajúceho kamenia
dotkni sa mi
brucha
PRE ŠŤASTIE
No comments:
Post a Comment