"Vývojové fázy výtvarného umenia podľa mňa mali také isté vetvy ako spoločnosť.
V období po nástupe priemyselnej revolúcie sa otvorili nové poznania v oblastiach ako fyzika, chémia, optika... Oddelil sa ale hlavne duchovný... vnútorný, pocitový zdroj človeka a jeho fyzické vnímanie. Jednoducho povedané, ľudstvo sa rozdelilo na "veriacich" (nie v zmysle kresťanskom) a na ľudí zaoberajúcich sa výhradne dokázateľnými vecami... Keďže tieto tendencie najlepšie spracovával PICASSO, tak jeho záľuba v úžasnom rozkvete vied ako takých dala tušiť nové smery, materiály, vnímania reality... Veci ako optika a ľudia, ktorých fascinovala, dala zelenú rozkladu svetla, vnímaniu iných skutočností, než vnútorných... Tieto sa začali potláčať, lebo sa kvôli postojom cirkvi otázky vnútornej potreby človeka považovali za tmárstva a prežitky. Človek začal žiť "moderne" a začal húfne cestovať, spoznávať iné výtvarné vyjadrenia, módou bolo cestovanie Parížanov do jej kolónií v Afrike, Picassa fascinovali domorodé diela tak, že ho ovplyvnili v ďalšej tvorbe. A keďže polovica Parížanov holdovala "etno štýlu" a z ciest si nosili tony sošiek z ebenu, netreba dlho čakať na to, že Picassa objavil niekto, kto z jeho "afroumenia" spravil vynikajúci obchodný artikel. Potom si ho všimli aj ostatní a nadviazali ...kubisti, fauvisti... bolo to proste módne. Niekoho nezaujímala až takáto vonkajšia forma umenia. Časť ľudí vždy bude pátrať po zákutiach mozgu, kde sa mieša racionalita s iracionalitou. Osobne si myslím, že sa človek vráti späť k vnútornému prežívaniu. Už ho nefascinuje nič. Je otupený silnými vzruchmi a na jemné vnímanie, ktoré je najdôležitejšie, nemá už zmysel. Musí ho znovu objaviť. Dnes taká legenda ako Chaplin, či Marilyn Monroe - najlepšie čo dala komercia svetu - sú slabým odvarom pre "postmoderného" človeka. Jednoducho sme zabudli, ako sa dýcha nahému vo vetre na kraji skalného brala, ako chutí chôdza bosých nôh po mlákach, blate... Surrealizmus má veľa podôb, ale všetky majú jedinú nosnú tému - zákutia ľudskej mysle... či už to je Beksinski - jeho temné apokalyptické vnímanie sveta... alebo Gigers - jeho paranoické videnia... obe boli šokujúcim výkrikom obyčajného človeka a jeho strachu z technológií a budúcnosti - tak ako Munchov "Výkrik". Surrealizmus nabáda skôr realistickým spôsobom na nazretie do fóbií človeka - poprípade do bizarných predstáv človeka. Mne skôr imponuje reakcia surrealistov na súčasný stav ľudskej psyché. Ak sa dnes stretnú intelektuáli na pive, tak ich určite nefascinuje sedemstý let raketoplánu na obežnicu a ani výskumy v Cerne. Skôr sa dozvieme, kam to všetko speje... a myslím si, že ostatné umenie je dnes len zásterkou, aby sme sa nepomiatli. Hlavnou témou bude prežitie ľudstva v nasledujúcich rokoch, obroda duchovenstva, úcty k životu a prírode, návrat k jednoduchosti vnímania reality. Celé umenie sa bude uberať späť k procesu tvorby, oddaniu sa skutočnému remeslu, pochopeniu materiálu, jeho postaveniu v prírode a ku skutočnej kráse, vnímanej srdcom a nie diktovanej newyorkskou výtvarnou lobby. Iné je navštíviť galérie na západe a iné na východe. My sme si totiž už osvojili apokalyptické videnie sveta, čo je na škodu, lebo široká slovanská duša má čo povedať. Keby si to tak dnešní mladí výtvarníci skutočne uvedomili, že spoločenskokritickým umením sa nikam nedostaneme."
http://www.youtube.com/watch?v=wBNC0nQC6tM
http://www.youtube.com/watch?v=VZVQdSM6u9k
Robert L. Tyrnau
via visibleart.net
V období po nástupe priemyselnej revolúcie sa otvorili nové poznania v oblastiach ako fyzika, chémia, optika... Oddelil sa ale hlavne duchovný... vnútorný, pocitový zdroj človeka a jeho fyzické vnímanie. Jednoducho povedané, ľudstvo sa rozdelilo na "veriacich" (nie v zmysle kresťanskom) a na ľudí zaoberajúcich sa výhradne dokázateľnými vecami... Keďže tieto tendencie najlepšie spracovával PICASSO, tak jeho záľuba v úžasnom rozkvete vied ako takých dala tušiť nové smery, materiály, vnímania reality... Veci ako optika a ľudia, ktorých fascinovala, dala zelenú rozkladu svetla, vnímaniu iných skutočností, než vnútorných... Tieto sa začali potláčať, lebo sa kvôli postojom cirkvi otázky vnútornej potreby človeka považovali za tmárstva a prežitky. Človek začal žiť "moderne" a začal húfne cestovať, spoznávať iné výtvarné vyjadrenia, módou bolo cestovanie Parížanov do jej kolónií v Afrike, Picassa fascinovali domorodé diela tak, že ho ovplyvnili v ďalšej tvorbe. A keďže polovica Parížanov holdovala "etno štýlu" a z ciest si nosili tony sošiek z ebenu, netreba dlho čakať na to, že Picassa objavil niekto, kto z jeho "afroumenia" spravil vynikajúci obchodný artikel. Potom si ho všimli aj ostatní a nadviazali ...kubisti, fauvisti... bolo to proste módne. Niekoho nezaujímala až takáto vonkajšia forma umenia. Časť ľudí vždy bude pátrať po zákutiach mozgu, kde sa mieša racionalita s iracionalitou. Osobne si myslím, že sa človek vráti späť k vnútornému prežívaniu. Už ho nefascinuje nič. Je otupený silnými vzruchmi a na jemné vnímanie, ktoré je najdôležitejšie, nemá už zmysel. Musí ho znovu objaviť. Dnes taká legenda ako Chaplin, či Marilyn Monroe - najlepšie čo dala komercia svetu - sú slabým odvarom pre "postmoderného" človeka. Jednoducho sme zabudli, ako sa dýcha nahému vo vetre na kraji skalného brala, ako chutí chôdza bosých nôh po mlákach, blate... Surrealizmus má veľa podôb, ale všetky majú jedinú nosnú tému - zákutia ľudskej mysle... či už to je Beksinski - jeho temné apokalyptické vnímanie sveta... alebo Gigers - jeho paranoické videnia... obe boli šokujúcim výkrikom obyčajného človeka a jeho strachu z technológií a budúcnosti - tak ako Munchov "Výkrik". Surrealizmus nabáda skôr realistickým spôsobom na nazretie do fóbií človeka - poprípade do bizarných predstáv človeka. Mne skôr imponuje reakcia surrealistov na súčasný stav ľudskej psyché. Ak sa dnes stretnú intelektuáli na pive, tak ich určite nefascinuje sedemstý let raketoplánu na obežnicu a ani výskumy v Cerne. Skôr sa dozvieme, kam to všetko speje... a myslím si, že ostatné umenie je dnes len zásterkou, aby sme sa nepomiatli. Hlavnou témou bude prežitie ľudstva v nasledujúcich rokoch, obroda duchovenstva, úcty k životu a prírode, návrat k jednoduchosti vnímania reality. Celé umenie sa bude uberať späť k procesu tvorby, oddaniu sa skutočnému remeslu, pochopeniu materiálu, jeho postaveniu v prírode a ku skutočnej kráse, vnímanej srdcom a nie diktovanej newyorkskou výtvarnou lobby. Iné je navštíviť galérie na západe a iné na východe. My sme si totiž už osvojili apokalyptické videnie sveta, čo je na škodu, lebo široká slovanská duša má čo povedať. Keby si to tak dnešní mladí výtvarníci skutočne uvedomili, že spoločenskokritickým umením sa nikam nedostaneme."
http://www.youtube.com/watch?v=wBNC0nQC6tM
http://www.youtube.com/watch?v=VZVQdSM6u9k
Robert L. Tyrnau
via visibleart.net
No comments:
Post a Comment