Útulok pre dva hlasy
V hodine tvojho príchodu
som si na krk uviazala hrkálku;
nikto nevie,
prečo práve kamienok vnútri kosti
utíši plačúceho muža.
Počuješ ten vír
súzvučných tónov,
rozpoznávaš v nahej tme
útulok pre dva hlasy?
Vstúp a zachráň sa,
keď budem do ohňa najnežnejšej vojny
prikladať konáre bozkov,
lýtka slov
píšťaly duše
a v potoku svetla
budeme čoraz abstraktnejší,
ako Aténa,
rodiaca sa z Diovej hlavy,
ako nebo bez tela.
Život je rozhovor a sen, pán Heidegger
Prečítam odsek a zhasnem,
znova rozsvietim; SOS spôsobom
dešifrujem rozhovor a Arthurom Millerom,
prerývaný výkrik,
zahanbený vlastnou existenciou:
- múdrosť je čosi podozrivé
- najrozhodnejším vystúpením Henryho Kissingera
bolo bombardovanie Kambodže
- vojny vo Vietname, Kórei, Rwande a na Balkáne
stvorili bezmocnosť
- nenašlo by sa ani tisíc Američanov,
ktorí vedia, čo sa deje
- je dosť dôvodov, aby táto civilizácia
zanikla.
Zdá sa mi nevýslovné, že ešte trvám
vo vlastnom tlkote srdca,
po polnoci
môžem spomedzi stehien vypúšťať hmlovinu,
zachytiť sa o zlatý kvapeľ a letieť
rojom iných svetov
o ktorých kráse
nevieme nič.
/via Slovenské pohľady 3/2003/
No comments:
Post a Comment